Ďalšie etapa mojej Austrálskej Oddyssey povedie ja cez rugbyové ihrisko: Na Chinchillu cez Miles.
Ráno v Isla Gorge
Ráno sa mi z Isla Gorge ani nechcelo odísť. Naozaj kúzelné miesto. Nabilo ma pozitívnou energiou a je to poznať zrazu na všetkom. Dobre sa mi ide, slnko tak nepáli, zdravia ma takmer všetky autá, kamióny občas zatrúbia, príroda vypadá prívetivejšia, ostnaté dráty buď zmizli, alebo sú ďalej od cesty, samá radosť.
Keď vstanem, dám si väčšinou len banán alebo jablko a raňajkujem až po 20km. Väčšinou v stoji pri bicykli.
Dnes na dvadsiatom kilometri ma čakalo exkluzívne miestečko u kanaďanov.
Patálie so správnym tlakom
Dnes mi nevadil ani ďalší defekt. Čo mi už vadilo, bol prerezaný plášť. Zaujímavé, že na inom mieste než bol defekt.
Začínam sa obávať, že toto bude môj ďalší problém. Koleso nafúkam iba na 40psi, pred tým som fúkal na 60. Idem na plášťoch Tufo a majú udávaný tlak 30 – 70psi. Vzhľadom na veľkú váhu som fúkal bližšie k vrchnej hranici. Mäkšia guma by nemala byt tak náchylná na defekt ale vyberie si to daň vo vyššej spotrebe 
. Uvidíme čo mi to ešte prinesie.
Rugby nocľah
Dnešný nocľah bude zasa výnimočný. Spím na miestnom rugbyovom ihrisku. Dúfam, že žiaci nebudú mať ráno o 5:00 tréning ako u nás na zimáku.
Vstávať na rugbyovom ihrisku vôbec nie je zlé, niekedy si to ešte musím zopakovat.
Obloha je na 50% zatiahnutá, vyzerá to na super počasie. Náladu mi hneď špičkuje krásny východ slnka. Ale nie na dlho.
A zas ten defekt
Už na piatom km sa napĺňajú včerajšie obavy, dostávam zasa defekt. To ma ale nemôže rozhádzať, deň sa iba začína. Rozhodnem sa pre radikálnu opravu. Vyzúvam aj predné koleso a plášť z neho aj s dušou v ktorej je preventívne lepidlo na defekty, obúvam na zadné, namáhanejšie koleso. Dušu zo zadného lepím a dávam dopredu. Viac už urobiť nedokážem.
Počas servisu sa pri mne zastavuje to isté policajné auto, s tou istou mladou, peknou policajtkou ako pri včerajšom defekte. Obaja sa tomu smejeme. Rýchlo ma iba pozdraví a musí ísť lebo rozráža cestu nadrozmernému nákladu. Dnes ich bolo neúrekom. Vozia tu také vo veľkom. Skrátka
Welcome in Austrália
Trochu mi zvýši tep, nečakaný grid (akoby 10 kolajníc, 20cm od seba a pod nimi pol metra jama) na ceste v zjazde. Je to miesto ohrady, aby tadiaľ neprešli kravy. MTB by to dal ale preťažený gravel by s tým mal problém. Našťastie stíham ubrzdiť a zostávam ja, aj Mayo bez zlomenín.
Miles
Na sedemdesiatom km prichádzam do mestečka Miles. Je naozaj milé.
V krásnom udržiavanom parčíku zjem rizoto zo supermarketu a idem si tu v stánku kúpiť kávu. Ešte som počas bicyklovania kávu nemal. S prekvapením zisťujem, že je free.
Viac krát som si na dopravných značkách všimol, že ju bezplatne ponúkajú šoférom. Toto je ale prvý krát keď som taký stánok našiel otvorený. Myslel som, že im to už nefunguje. Nie je toho veľa ale funguje.
Skanzen Miles
Chinchilla
Milé. Vzpružený, po kávičke vyrážam na dnešných záverečných 60km do mesta Chinchila, kde zase objavujem free camp pri miestnom jazere.
