Tak sme to konečne skúsili.
„Plán zvládnuť Velické pleso a Sliezsky dom štýlom raňajky i večera v Bratislave, na gauči, doma, som mal už dávno. Chcel som si dokázať, že to ide. Ráno nepríjemný, ale nutný budíček. Bicyklom na stanicu. S jedným prestupom sa odveziem do Smokovcov, dám si kávičku, „… či vlastne nie, tú si dám s novinami v IC-čku:-)“.
Z Tatranskej Polianky si vyšliapnem si jednu z najstrmších slovenských ciest na Sliezsky dom, až do výšky 1670 m.n.m. Dám si u tatranských nosičov zaslúžené pivko, pokochám sa krásnymi pohľadmi na Velické pleso, čo to pofotím, a zídem dolu na magistrálu. Ak bude čas, dám aj Hrebienok. Potom sa len spustím dolu, do Popradu.
O pol šiestej nastúpim na ďalšie IC-čko, ktoré ma dovezie bez prestupu až domov. Pred jedenástou už spokojne gaučujem pred telkou, preháňam a chválim sa na FB fotkami.“
A ako to celé dopadlo? S IC vlakom ZSSK, všetko ako po masle.
