Keď som ležal na stanici v Trnavej Hore, sám a v tráve, čakajúc na ZSSK osobáčik zo Zvolena na Hornú Štubňu, preháňali sa mi hlavou rozličné myšlienky.
Zamyslenia v Trnavej hore
Kam sa posunul turistický ruch? Keby ľudia vedeli ako je tu krásne, na obyčajnej stanici, aký je tu kľud a pohoda. Možno by necítili potrebu lietať za dovolenkou do preplnených „all inclusive“ rezortov. Možno som naozaj v túžbe po aktívnej dovolenke v krásnych horách, na bajku, bez stresov a na Slovensku, skôr osamotený. Alebo to len marketing dnešnej doby, ktorý nám predkladá ako vrchol životného štýlu odletieť niekam do Turecka, Tuniska, Egypta a tam si ľahnúť na lehátko, škvariť sa v 40 stupňových horúčavách na slnku, občas si skočiť do mora a celý deň sa tam prejedať (veď zadarmo) a nalievať lacnými drinkami a práškovými džúsmi?
Turistika na Slovensku
Slovensko má krásnu prírodu a neskutočný nevyužitý potenciál. Ale nemá sebadôveru. Nemá úprimnú štátnu podporu a väčšinou ani vzájomnú spoluprácu. Chýba napojenie a infraštruktúra. A zvyčajne má marketing kopírujúci tie najkomerčnejšie trendy masovej turistiky, zamerané na propagáciu jednej atrakcie a nie na región. Nedávno sa ma kamarát vlastniaci penzión spýtal, ako pritiahnuť hostí na dlhšie pobyty.
Odpoveď bola jednoduchá: „Spojte sa a vytvorte infraštruktúru. Dôvod, prečo sem na dlhšie prísť. Prestaňte si hádzať polená pod nohy a spolupracujte. Ak tu má niekto stráviť dlhší čas, musí vedieť prečo.“
Vlakom na výlet
Roky som sa chystal previezť traťou do Banskej Štiavnice, Na Krupinu a Bzovík alebo nastúpiť na osobáčik a užiť si v ňom Harmaneckú dolinu aj s jej zastávkami. Nestihol som. Keď som sa pýtal na dôvod zrušenia tratí, vždy bolo hlavnou témou málo cestujúcich. A aj tých pár cestovalo skôr zadarmo.
Cyklovlek (vlak) Diviaky
Keď som nastupoval na Trnavej Hore, vo vlaku už sedelo pár cyklistov. Cestovný lístok stál 2€. Tých pár to pochopilo. Aké je to super, vyviezť sa z Hronskej Dúbravy lokálkou – jednou z najkrajších železničných trás, cez 10 tunelov, za pár eur do Kremnice, Kremnických baní a potom sa spustiť na bajku dole. Vozil by som sa dokola. A keby boli v okolí cyklotrasy, krčmičky, penzióny, … a nedajbože o tom ľudia aj vedeli, mohlo by byť odrazu s vyťaženosťou tratí všetko inak.
Stále ležím v tráve a premýšľam o dnešných trendoch. Aj v Reštartnisa vidíme každoročne enormný nárast záujmu o turistiku a cykloturistiku. Robíme v regiónoch na podporu tejto myšlienky naozaj dosť?
