Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove.
Kostolík Miloj
Kostolík, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi postavili niekedy v 13. storočí ako ranogotickú jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou. Starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode, spolu s portálmi do podvežia svedčia o kvalite a istej reprezentatívnosti objektu.
„Terra Miloy“
Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402. Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí. Chátrajúci kostol sa mal stať zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove.
V súčasnosti stojí veža kostolíka v poli niekoľko sto metrov západne od obce Spišský Hrušov, neďaleko cesty do Spišskej Novej Vsi, kúsok od Slovenského raja.
Legendy
Okrem samotnej veže sa zachovali i zvyšky západnej steny lode, na južnej strane aj jej nárožie. Veža predstavuje veľmi peknú dominantu krajiny a zaslúžila by si viac pozornosti zo strany kompetentných, aby sa predišlo ďalšiemu chátraniu a úbytku muriva.
Povráva sa, že ľudia z dediny Miloj boli veľmi zhýralí a tak sa jedného dňa celá obec prepadla do pekla. Jediné, čo zostalo bol vysvätený kostol. Podľa historických zdrojov však obyvateľov „vyhnali“ zlé klimatické podmienky. Dlhodobé tuhé zimy, letné búrky a silné lejaky zničili úrodu, čím započalo hladovanie a ľudia sa napokon začali sťahovať do úrodnejších zemí.
Zrúcanina kostolíka v zaniknutej dedine Miloj
Dôvodom, prečo sa z kostola zachovalo len tak málo je i fakt, že časť chátrajúcich múrov obyvatelia využili ako zdroj stavebného materiálu pre iné objekty v Spišskom Hrušove.