Tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Stretávajú sa na nej tri červené značky a jej vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP, na ktorú sa pripája Veľkofatranská magistrála. Vyšliapať v zime zo Salašiek na Krížnu, na to nezabudneš.
Krížna
Neďaleko sa nachádza krásna Kráľova skala s prameňom, horský hotel Kráľova Studňa, neďaleko ktorého je pietne miesto obetí Veľkej Fatry, ďalej nad Starými horami Majerova skala. Takže sa tu nachádza množstvo zaujímavostí, ktoré sa určite oplatí vidieť.
Krížna je môj obľúbený kopec, časť z neho vidím z okna môjho bytu, takže ho môžem pozorovať, ako mení svoju podobu meniacimi sa ročnými obdobiami.
Kvôli opatreniam počas pandémie sme túto nedeľu museli zvoliť túru blízko od nášho bydliska a Krížna sa nám ponúkala ako na podnose. Mám k nej citový vzťah a v zime, keď je krásna biela ju nepomenujem inak, ako „Moja Biela Princeznička“ :), no nie vždy, skôr menej ako často sa aj ona ku mne zachová tak láskyplne, ako ja k nej. Je o nej známe, že tam väčšinou vládne veterné počasie a v zimných mesiacoch, ako to bolo aj teraz, sú tam dosť kruté podmienky.
Salašky
Túru sme začali na Salaškách. Parkovisko pri zasnežovacej nádrži už bolo skoro plné, keďže si Krížnu za svoj nedeľný cieľ zvolilo mnoho turistov.
Vybrali sme sa po žltej značke, v spodnej časti trasy je už len tráva, dokonca sa tu objavujú už prvé žlté hlavičky podbeľu lekárskeho a kde-tu prvé, nádherne fialové šafrány. Na jar býva nimi posiata celá Krížna. Vystúpame až po traverz lesíka, kde je cez chodník množstvo popadaných stromov po nedávnych silných nárazových vetroch a o chvíľu sme pri bývalom bufete pri starom vleku. Je čas dať si mačky, lebo terén sa zmenil z trávy na ľadový sneh.
Kráľova studňa
Legenda o troch pastieroch
Pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba aj ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: “Čože je príčinou Vášho sporu?”, pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z postu panovníka riekol: “Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja studňa – Kráľova studňa!”
(Spracované podľa ústneho podania)
Stretávame turistov vracajúcich sa zhora a aj napriek tomu, že sme ich nežiadali o informáciu, ako to vyzerá na hrebeni, nás upozorňujú na to, čo sme nechceli počuť, že hore zase strašne fučí.
Opäť fučí
Nám to nevadí, veď svet sa nezrúti, zažili sme to tam už mnohokrát. Nálada je výborná a túžba dosiahnuť cieľ veľká. Mám narodeniny, som so skvelými ľuďmi, s ktorými sa vždy nasmejem a inak si oslavu s nimi ani predstaviť neviem. Kráčame pohodovo, fotíme, jeme koláče, až kým neprídeme pod Líšku k chatke HZS. Tu už vietor začína naberať na sile a sme radi, že sme zapichnutí mačkami v ľade a stabilitu udržujeme palicami.
Kráčame hore, no zdá sa, že vrchol sa vzďaľuje. Fučí, no viditeľnosť je úžasná, kocháme sa výhľadmi a sme radi, že sme sa vybrali práve sem. Na vrchole je objekt vojenského vysielača, učupíme sa za závej, ktorý sa vytvoril pri jeho plote a posedíme v skvelej atmosfére.
Vrcholovka
Urobíme si „vrcholovku“, kde sme zababušení ako Eskimáci a poberieme sa po tej istej ceste naspäť. Už aby sme boli pri Líške, lebo ešte stále moje palice zaujímajú vodorovnú polohu, keď si ich voľne zavesím na ruky. 🙂
Tu vietor utíchne a zase nastane pohodička, koláčiky a vtipkovanie. No, „Princeznička moja Biela“, zase si sa ukázala v plnej svojej kráse, tak snáď nabudúce budeš zhovievavejšia a dopraješ nám, aby sme si mohli vrchol vychutnať v miernejšom vetríku. Salašky sú obľúbenou destináciou pre otužilcov a inak to nebolo ani teraz, keď sme sa vrátili k autu, už sa „čvachtali“ v studenej vode, ako keby bol júl.:)
Zo Salašiek na Krížnu, azuro a sneh. Sme šťastní, veselí a spokojní, že sme prežili zase jeden nádherný deň. Čo viac potrebujeme.
