Plavecký hrad sa nachádza v Malých Karpatoch nad obcou Plavecké Podhradie, ktorá je od Lamača, našej východiskovej destinácie, vzdialená cca 45 km. Na prepravu do Plaveckého Podhradia sme preto využili autá. Za normálnych okolností by sme Plavecký hrad videli už z veľkej diaľky, no v januárový deň, ktorý sme si my vybrali na turistiku, bol hrad zahalený do hustého oparu a nielenže ho nebolo vidno z veľkej diaľky, ale nebolo ho vidieť ani priamo z dediny.
Plavecké podhradie
Do Plaveckého Podhradia sme išli cestou vedúcou popod Malé Karpaty cez Stupavu a dediny ako Pernek či Rohožník. Približne za 30 – 40 minút sme prešli popri značke oznamujúcej, že sme vošli do Plaveckého Podhradia. Po stále tej istej ceste sme pokračovali ďalej a pri obrovskej tabuli so šípkou a nápisom „Potraviny“ sme odbočili do centra dediny. Po pár metroch sme zbadali drevenú tabuľu ukazujúcu trasu na Plavecký hrad. Na konci ulice sme odparkovali autá (nie je tam žiadne oficiálne parkovisko, ale za domami sme bez problémov našli niekoľko miest vhodných na parkovanie bez toho, aby sme niekoho obmedzovali) a mohli sme vykročiť na našu ďalšiu objaviteľskú cestu.
Úžasné bolo to, že pri odchode z Lamača bola pochmúrna mokrá zima, ale tu niekoľko kilometrov od Bratislavy, ležala niekoľkocentimetrová súvislá snehová prikrývka. Bolo vidno, že sneh je už staršieho dáta, ale to nám vôbec nevadilo. Tešili sme sa vôbec z toho, že túto sezónu po prvýkrát vidíme ozajstný sneh.
Zinmý výstup na hrad
Od zaparkovaných áut sme sa vydali ďalej po ceste alejou stromov už peši. Miernym kopčekom sme vyšli k tabuli, na ktorej sme si prečítali niečo o histórií Plaveckého hradu a o kúsok ďalej nás už modrá turistická značka presne navigovala k samotnému hradu.
Keďže aj tento hrad, ako správny obranný, stojí na kopci, po vstupe do lesa sme začali okamžite stúpať. Cesta pokrytá snehom už bola riadne vychodená, takže pri výstupe sa nám vcelku šmýkalo. Napriek tomu práve sneh robil tento výstup atraktívny nielen pre deti, ale aj pre dospelých a ani sme sa nenazdali a stáli sme pred rozcestníkom oznamujúcim, že sme na Plaveckom hrade, a ktorý nás informoval o prípadných ďalších turistických cieľoch, ako napr. Amonova lúka.
Hore bola taká hmla, že deti si ani nevšimli odbočku doľava k hradu a pokračovali ďalej po ceste s modrým turistickým značením. Až na náš krik sa zbadali, vrátili sa a mohli sme dokončiť náš výstup priamo na Plavecký hrad.
Plavecký hrad
Prešli sme veľkolepou vstupnou bránou a za ňou sme rôznymi chodníčkami pomedzi zvyšky múrov začali objavovať rozmanité zákutia. Schody na Horný hrad sme kvôli obavy z pošmyknutia obišli. Ďalšou bránou sme prešli na nádvorie, na ktorom sme si rozložili „tábor“. Tí odvážnejší pokračovali v objavovaní hradu. Tí menší zastali tu, v závetrí a počkali ostatných. Po obhliadke ruín si deti na tomto nádvorí ešte užili sneh a poriadne sa v ňom vyšantili a pomaly sme sa vybrali na cestu späť.
Sľubované výhľady sme si v tento deň neužili, napriek tomu výlet bol fantastický. Dole k autám sme sa vrátili tou istou cestou, ktorou sme vyšli hore, po cca hodine a pol.
Tento výlet bol síce krátky, ale prežili sme ho o to intenzívnejšie. Určite si ho zopakujeme v lete, aby sme si konečne vychutnali tie očakávané výhľady a verím, že ho spojíme aj s nejakým iným malokarpatským cieľom.
Záverečné hodnotenie
Zrúcanina Plaveckého hradu tvorí významnú dominantu na západnej strane Malých Karpát. Hrad je veľmi ľahko dostupný, takže výlet k tejto turistickej atrakcii možno odporučiť úplne všetkým, vrátane rodín s malými deťmi.
