Sobota ráno. Čosi pred pol štvrtou ráno zvoní budík. Hovorím si: „Vylez z tej postele, má byť jasno, má byť jasno!“ Niet väčšej výzvy, budú výhľady. Vyrážam prvým ranným vlakom z Bratislavy smer Púchov- Bytča a busom do dedinky Súľov- Hradná. Tam je začiatok môjho dnešného výletu. Zimná túra na Žibrid a Budzogáň. Zo zastávky busu kúsok zacúvam k značke, ktorá ukazuje smer do sedla Patúch.
Sedlo Patúch
Začiatok trasy vedie po neznačenej ceste cez pole. Prvé výhľady na dedinu a aj ľad na chodníku. Po skúsenostiach z Kľaku nasadzujem na topánky „želiezka“. Do rytmu mi na strome, o ktorý sa opieram, klepoce ďateľ. Vykročím tou správnou nohou. Po chvíli sa cesta roztrojuje.
Tá moja je prostredná. Vchádzam do lesa, kde nachádzam žltú turistickú značku. Za zákrutou je môj prvý cieľ, sedlo Patúch. Fotečka pri smerovníku a pokračujem po zelenej na najvyšší bod dneška.
Žibrid
Strmé serpentíny sú pokryté tvrdým snehom, občas ľadom. Zimná túra na Žibrid a Dudzogáň vyžaduje vybavenie a veru v mačkách sa kráča pohodlne. Prichádzam pod vrcholovú skalu. Sú na nej piati ľudia, tak čakám, kým niekto zlezie, lebo priestor na nej je malý a členitý. Kto bol, vie. Prestriedam mladý párik, pomocou hrubej reťaze sa vyštverám k slovenskej vlajke a namiesto pocitu šťastia a radosti ma ovalí cigaretový smrad.
Skoro ma šľak trafil! Fajčiaci páni nemajú snahu cigaretle „típnuť“, tak im venujem pár „teplých“ slov a zliezam. Keď konečne dofajčili a odišli, vrcholový výstup si zopakujem. Áno, teraz sa dostavil ten pocit eufórie!
Neskutočné počasie, neskutočné výhľady! Po krátkom kochaní sa pokračujem po zelenej k Budzogáňu.
Budzogáň
Povesť vraví, že ide o skutočný budzogáň, ktorý istý na Slovensko sa zatúlavší obor vyrezal z čarovného stromu, tzv. Hromoduba, a potom ho od zlosti, že si pri práci polepil ruky miazgou, zabodol do zeme, načo kyjak skamenel. Opäť fotečka. Gýčove, duši lahodiace výhľady a zostup po zelenej a neskôr žltej do Zbyňova. Nad dedinou stretám voľne sa pasúce koníky.
Zimná túra na Žibrid a Budzogáň sa vydarila. Posledné kochanie sa a plná skvelých pocitov smerujem na autobus domov. Súľovky sú krásny kus Slovenska, kde som sa už tretíkrát rada vrátila.
