Neviem, ako je to u vás, ale ak mňa prevalcujú každodenné strasti a starosti, musím vypadnúť niekam na hory, aj keď nie je práve víkend. Tento deň nastal a ja som zvolila moju obľúbenú túru cez Ďumbier na Chopok, lebo táto trasa spĺňa podmienky, ktoré potrebujem. Je krásna a v zimných podmienkach nie celkom ľahká, takže si nielen vyčistím hlavu, ale sa aj čiastočne fyzicky zničím 🙂
Vyrazili sme skoro ráno. Zbožňujem večer rituál balenia ruksaku na túru aj ranné vstávanie, keďže viem, čo ma čaká počas dňa. Kvôli týmto zážitkom som ochotná vstať aj o polnoci, alebo vôbec neisť spať. Šliapať sme začali z Trangošky.
Štefánička
Do dvoch hodín sme boli na „Štefáničke“. Po ceste sme stretli zopár kamzíkov aj s „detičkami“, ktoré obhrýzali konáriky a jarabinu. Stáli sme od nich asi tri metre. Boli také zaujaté napĺňaním brušiek, že si z našej prítomnosti vôbec nič nerobili. Trochu ma znepokojuje, že je všade modrá obloha, len nad hrebeňom sa tiahne obrovský biely val z hmly, takže viditeľnosť hore nulová. Kvôli tomu, aby som kráčala v hmle som si predsa dovolenku nebrala :-O
Zašli sme teda do chaty v nádeji, že keď posedíme na polievočke nejaký čas, tak sa situácia zmení. Zdržali sme sa asi hodinku. Bola streda, chata skoro prázdna, takže úžasná atmosféra a kľud, ktorý tak potrebujete, keď unikáte odtiaľ zdola.
Bizarná poézia zimy v Nízkych Tatrách
Moje prosby boli vyslyšané 🙂 Keď sme vyšli z chaty, ktorá je situovaná smerom na juh a otočili hlavy smerom na sever uvideli sme nádherný bielučký hrebeň bez jediného mráčika. Zajasali sme a svižne vykročili po tyčovaní po zimnej trase. Už aby sme boli hore. Vieme, že potom nás čaká už len nádhera v podobe úžasných výhľadov na všetky strany, ktoré nás budú sprevádzať po celý deň.
Kríž na Ďumbieri
Blížime sa k známemu dvojramennému krížu, ktorý sem v roku 2002 umiestnili kresťanskí demokrati a nahradili ním pôvodný, už poškodený. Je vysoký 5 metrov a váži 300 kg, takže nebolo jednoduché ho na vrchol dopraviť. Podieľalo sa na tom 50 dobrovoľníkov. Kvôli nemu sem v zime najradšej chodím, lebo vplyvom zimy, vetra a snehu nadobúda nádherné tvary. Bez neho by to tu nebolo ono. Je taktiež vďačný objekt na fotenie.
Bez vrcholovej fotky s ním odtiaľto neodíde žiadny turista. Už z diaľky vidím, že dnes je mimoriadne krásny. Zo severnej strany pripomínajú jeho ramená krídla anjela z peria. V duchu si hovorím, že aké je skvelé, že sa teraz nachádzam práve tu a nesedím za počítačom v práci. Som šťastná. Aký som to mala ráno problém? :-). Tieto krásne bielučké hory sú pre mňa ako obrovský „Neurol“, ktorý užívam očami. Väčšinou naň získate závislosť, no hlavné je, že sa ním nedá predávkovať.
Ďumbier
Počasie je skvelé. Bezvetrie na Ďumbieri nie je takou samozrejmosťou, tak si tu v spoločnosti ešte niekoľkých šťastlivcov, ktorí dali tiež prednosť horám pred prácou kľudne „povegetíme“ pol hodinku. Pozerám sa vôkol seba a uvedomujem si aký úžasný život je.
Nepomáhame tu len svojej duši, ale aj telu. Vieme, že chôdza predchádza chorobám srdca, zvyšuje kapacitu pľúc, podporuje trávenie, posilňuje kĺby a kosti, pôsobí antidepresívne a odbúrava stres, zlepšuje spánok a tak ďalej, ale hlavne robí ľudí v takomto krásnom prostredí šťastnejšími. Pokračujeme cez Krupové a Demänovské sedlo na Chopok.
Zimná túra cez Ďumbier na Chopok má svoje špeciiká. Je ľadovo, takže bez horolezeckých mačiek a palíc, by bol prechod nebezpečný, ale stretli sme aj turistov – neturistov, ktorí takéto vybavenie nemali. Nepochopiteľné. Cestu nám opäť skrížilo niekoľko kamzíkov.
Chopok
Cítim sa ako v inom svete, až kým neprídeme pod Chopok. Tu je už čulý ruch, veď sú prázdniny! Davy
lyžiarov a snowboardistov križujú turistický chodník. Nezdržujeme sa tu dlho. Popod lanovku zbehneme na Kosodrevinu a potom na Srdiečko a Trangošku. K autu prídeme keď už Slnko na horizonte zapadá a sfarbuje krajinu do teplých odtieňov ružovej a oranžovej.
Túra cez Ďumbier na Chopok je nádherná. Ak chcete mať z tejto túry ešte silnejší zážitok, naplánujte si nočný výstup s východom Slnka na Ďumbieri, ktorý som absolvovala dva týždne po tomto. Ale to už je zase o niečom inom 🙂
