Dnes sme si privstali a oplatilo sa, lebo parkovisko v srdci destinácie Dedinky je prázdne a môžeme si vyberať.
Ideme do kopca popod nefunkčnú lanovku okolo stanového mestečka v stráni. Spíš dole kopcom, a aj dole hlavou a môžeš sa skotúľať do jazera. Sme radi, že v našom ubytovaní nemusíme stáť v poradovníku na toilets a sprcha je luxus.
Mlynky
Cez kopec a lučinou do kopca na zahriatie sme sa dostali do dedinky Mlynky, o ktorých je známe, že sa tu nachádzajú najväčšie potraviny pre celú oblasť, a ktoré plánujeme neskôr navštíviť a (ako vždy) podporiť región. Myslíme globálne, konáme lokálne.
V Mlynkoch je vstup do Zejmarskej rokliny, ktorú stráži veselý vartáš, ktorý hovorí, že sme tu prví a za odmenu sme dostali čokoládky, čo nás milo prekvapilo.
Zejmarská roklina
Je to náš prvý výlet v Slovenskom raji v našej hladnovlkovskej kariére. O Slovenskom raji sme počuli samé dobré referencie, tak sa pýtame, či nám padne sánka alebo nepadne sánka (?). Najlepšie by bolo, aby nám po týchto výkonoch začali padať nohavice od chudnutia, čo sa nám nedarí. Pokiaľ nemáme konfekčnú veľkosť ako hlavný hygienik, ešte to nie je zlé.
Vlhko je tu ako v trópoch, človek je hneď na začiatku spotený a to sme ešte nikam nedošli. Je tu riečka, machy a svieža zelená – zbesilo bujná vegetácia.
Nachádzajú sa tu rôzne stupienky, reťaze a rôzne vychytávky na uchytenie v exponovanom teréne. Bez týchto vecí by sa to pre nás, bežných turistov, nedalo prejsť, ale horolozec by si prišiel na svoje.
Dúfame, že rebríky budú pevné, že ich nenahlodal zub času, lebo neradi by sme boli, ak by nám rebrík ostal v ruke, keď budeme na ňom.
Znenazdajky počuť detský plač a od tohto momentu sa za nami drži skupinka hlučných turistov. Ani ryba, ani rak – dali sme im možnosť nás predbehnúť, ale oni sa zubami-nechtami držia v závese za nami. Deti sú hyperaktívne a evidentne sa im nepodávali chutné raňajky z makového vývaru. Lezieme teda so zvukovou kulisou, kde sa deti s rodičmi stali malým sound systémom, od ktorého nemáme ovládač, aby sme stíšili volume.
Preto vieme, kedy papali, aj kedy kakali. S týmto ozvučením ideme až na Geravy.
Rebríky sa nám páčili, ale aj sme sa ich báli. Bolo to akčné technické dobrodružstvo s prvkami adrenalínu a endorfínov. V princípe nás takéto technické túry bavia.
Tiež nás bavilo brodenie sa riečicou, aby sme si čo najmenej namočili topánky. Mali sme celkom zábavku, keď sme cupitali po kameňoch dúfajúc, že sa neokúpeme.
Geravy
Časovo to netrvalo dlho a etapu rebríkov máme za sebou. Pokračujeme lesným terénom, kde sa ranné slnečné lúče opierajú o paprade a robia z tohto miesta raj na zemi.
Neďaleko sú Geravy, čo je vlastne lúka alias planina, na ktorej stojí hotel Geravy a obora, na ktorej je závora, aby neutiekli zvieratá. Zvieratá je cítiť na kilometre a dúfame, že sa nebudeme musieť konfrontovať so pštrosom, ktorý by nám chcel vyďobať našu varenú kukuricu z bufetu. Dúfame, že tam nemajú aj skryté zvieratá z Jurského parku, napríklad dinosaura, lebo okolie tomu tak nasvedčuje, že z kríkov vyletí pterodaktyl alebo iný vtákojašter.
Do našej zvukovej kulisy “sound systemu” sa pridávajú maďarskí tínedžeri v počte štandardného zájazdového autobusu, ktorí okupujú celý piknikplatz. Decibely idú hore a romantické Geravy sa stávajú tlačenicou a uvedomujeme si, že ako dobre, že sme sem išli skoro ráno. Pri tejto maďarskej tlupe bez sebakontroly si uvedomujeme, že rodinka prenasledovateľov, čo nám bola celý čas v pätách, bol slabý odvar.
Z lesa postupne vychádzajú ďalšie a ďalšie tlupy, preto balíme ruksaky a vydávame sa na cestu nadol, lebo búrka sa blíži a nechceme zmoknúť, lebo sme leniví rozbaľovať pršiplášte.
Pekným lesíkom popod lanovku a lučinu ležérnym tempom zostupujeme do doliny.
Ako rozcvička a zoznámenie sa so Slovenským rajom bol tento poldenný výlet výborný. Škoda, že sme nemohli využiť lanovku, snáď nabudúce, keď túto oblasť znovu navštívime.
Dedinky
Po našom príchode k autu sa náhle prudko zotmelo a z Geravy sa stali Čierňavy. My si vychutnávame suché nohy, a ako sa povie “nezmokli sme a sme tu.” Horskú búrku nad jazerom sledujeme v teplúčku našej izbičky, ktorá má výhľad na veľkú časť jazera. Tieto pohľady sú oveľa atraktívnejšie ako štandardný program v TV.
V nasledujúcich dňoch máme naplánované väčšie – celodenné výpady do južnej oblasti Slovenského raja, možností je tu neúrekom. Predbežne máme vytipované 2 ciele. Dúfame, že nám počasie bude priať.
