Rázcestie pod Ptošovskými Turňami
Väčšina výletníkov pod Vysokými Tatrami rozumie najmä oblasť medzi Štrbským Plesom, Smokovcami a Tatranskou Lomnicou. Belianske Tatry a Ždiar akoby boli vyhradené skôr zime a lyžiarom. Rozhodli sme sa preto objaviť zákutia tejto malebnej tatranskej dedinky, ktorá (priznám sa) bola vďaka každoročným univerzitným lyžovačkám už pred 40 rokmi mojim prvým dotykom s Vysokými Tatrami. Tentokrát sme sa vybrali na Ždiar: Monkovou dolinou popod Kopské sedlo na Strednicu.
Sme cyklisti i turisti. Pôvodným plánom bolo dať priestor po rokoch Tatranskej kotline a jej krásam. Kto z vás už videl Beliansku jaskyňu, Bachledovu dolinu alebo chatu Plešivec? Ždiar a Belianske Tatry majú svoju jedinečnú atmosféru.
Oveľa pokojnejšiu ako centrum Smokovcov, ktorý mi už miestami pripomína skôr obchodné než turistické centrum. Podobný pocit sme mali aj pri návšteve Bachledovej doliny. Priznám, na mieste sme sa otočili a utiekli preč.
Ak zaparkujete v Ždiari povyše pumpy, chodník máte nadosah. Začína pri polorozborenom penzióne Tatra. Dlho riešime, ako mohli nechať majitelia takýto skvost takto schradnúť. Kdekoľvek vo svete by bol podobný objekt pýchou celej doliny.
Cez veľkú časť Monkovej doliny vedie asfaltka, až k hotelu Magura. Ak máte radi prírodu, odporúčam radšej hneď za penziónom Tatra prejsť dreveným mostíkom na cyklotrasu, ktorá vás paralelne s cestou vedie dolinou až k samote nad strediskom Magura. Oveľa príjemnejšia cesta.
Treba oceniť, že stredisko Magura plnohodnotne žije. Návštevníci, servis, športoviská, dokonca funkčný a pokosený futbalový štadión. Aktívny návštevník sa tu ani mimo lyžiarskej sezóny nestratí.
Okolo riečky Biela a penziónu Lipták prichádzame na rázcestie pod Ptošovskými Turňami, kde sa chodník rozdeľuje na Kopské sedlo alebo Strednicu. Obdivujeme bridlicové dno riečky. Na parádu. Trochu prehradiť a spravili si tu aj kúpalisko. 🙂
Na rázcestí pri sútoku Rígľového potoka a Bielej začína náučný chodník Monkovou dolinou na Kopské sedlo. Má 6 zastávok, pričom posledné stúpania atakujú 1780 m n.n. Z Kopského sedla si to môžte preliezť aj na ďalší z cieľov 7 kopcov 3 jazerá Jahňací štít a Zelené pleso.
Tento krát nám čas vystúpať nedovoľuje, volíme skratku chodníkom okolo Plošových Turní na Ždiarsku Strednicu. Vedie tadiaľ aj cyklotrasa.
Havran, Stará Poľana a Javorinka. Ostávame dlho čakať a prosiť polooblačné počasie aby nám prinieslo na skaliská kýžené svetlo. Nie že by sme sa nudili, aj v ploskačke ešte čosi ostalo.
Túra na Strednicu nie je veľmi náročná. Hore sa posilníme, pospomíname kade sme lyžovali pred polstoročím, omočíme zobák a vydáme sa k autu. Oveľa viac než celá túra nás unavil návrat po asfalte k autu.
Cestou sme objavili niekoľko ďalších odbočiek, ktoré prisľubujú skvelé vyžitie pre jazdcov MTB. Ždiar (okrem pár novostavieb na hornom konci) si stále uchoval svoj ráz. A to je dobre. Najbližšia návšteva Vysokých Tatier bude určite smerovať do Belianskych Tatier.
