Wizz Air vypustil zlacnené letenky do Bergenu a škoda by bolo nevyužiť to. Takže sme si naplánovali krásny predĺžený víkend v tomto prenádhernom nórskom meste. Dve maminy od školoupovinných detí s podobnými záľubami (fotenie, beh, turistika) potrebovali takýto reset ako soľ.
Bergen
Ako sme sa so Zuzkou do Bergenu vybrali…..
Príchod do Bergenu
Odlet bol z Viedne v piatok popoludní. Lietadlo síce takmer hodinu meškalo, ale napokon sme sa šťastne dostali do cieľa našej cesty.
V Bergene nás privítalo typické bergenské počasie – chlad a dážď, ale s tým sme viac-menej rátali, keďže toto mesto je známe tým, že v ňom 300 dní v roku prší. Už v letiskovej hale sme zbadali šípky na „Bybanen“, teda električku a ich nasledovaním sme sa dostali priamo na nástupište. Lístok na električku sme si kúpili ešte pred nástupom do nej v automate na lístky. Jeho obsluha bola pomerne jednoduchá, ale až v momente, keď nám domáci vysvetlili, že na displeji nesmieme stláčať príslušné ikony bruškom prsta. Prst treba otočiť a príslušný výber potvrdiť nechtom. Takže lístok za 3,80 € sme napokon zvládli kúpiť, stihli sme ešte nastúpiť do pristavenej električky a cca 45 minút sme sa ňou viezli na konečnú (električkou č. 1 sme to dali z konečnej na konečnú.
Vystúpili sme v centre mesta, kúsok od starobylého Bryggenu. Prešli sme pár uličkami a námestiami a už sme stáli pred „naším“ hotelom.Centrum Bergenu skutočne nie je veľké, takže ani orientácia v ňom nie je náročná a človek sa veľmi rýchlo dostane tam, kde akurát potrebuje.
Ubytovanie
My sme si ubytovanie zabezpečili klasicky cez booking.com. Naše dve podmienky boli: raňajky v cene a poloha v centre, aby sme boli čo najbližšie k všetkým turistickým atrakciám. Naša voľba padla na First HotelBergen Marin. A musím konštatovať, že voľba to bola naozaj dobrá. Hotel bol na ulici Rosenkrantzgaten 8, v takmer tesnej blízkosti svetoznámych farebných domčekov v Bryggene, iba pár minút peši od prístavu a ešte bližšie k lanovke na Floyen.
Aj ďalšia podmienka bola splnená a každý deň sme mali priamo na hoteli skvelé raňajky. Raňajky v Nórsku sme si užili vo forme švédskych stolov a okrem klasických raňajok v podobe praženice, párkov, či cornflakes + káva, čaj, džús, mlieko, sme mohli vyskúšať aj niečo typicky nórske, napr. salámu z losa alebo ryby.
Čo sme v Bergene videli a zažili?
Do Bergenu sme došli v piatok večer už za tmy. Takže po ubytovaní sme zvládli iba malú prechádzku do prístavu a po najbližšom okolí. Skutočné spoznávanie mesta a okolitej krajiny začalo až v sobotu…..
Rybí trh a Osterfjord
Byť v Nórsku a nezažiť plavbu po fjorde, to akoby človek ani v Nórsku nebol. Držiac sa tejto zásady ešte v teple domova sme si vygooglili agentúru Rodne.no a zakúpili sme si lístok na trojhodinovú plavbu loďou „Bergen-Mostraumen“. Cena za plavbu loďou (65 €) bola síce vyššia ako za spiatočnú letenku do Bergenu (45 €), čím sa táto plavba stala najdrahšou položkou nášho víkendového výletu, jednoznačne ju však budem odporúčať každému, kto ešte pôjde do Bergenu.
Loď mala plánovaný odchod až o 10.00 hod, a keďže sme bývali naozaj blízko prístavu, mali sme dosť času, aby sme si mohli ešte pred nalodením vychutnať čaro miestneho rybieho trhu. Bola sobota, takže trhovníkov tu bolo ešte viac ako cez pracovné dni (v pondelok, keď sme sa vybrali znovu na rybí trh, to tu v porovnaní so sobotou zívalo prázdnotou). Na trhu to skutočne žilo, v ponuke boli na predaj homáre, kraby, lososy, ustrice, kaviár, ale mohli sme si nechať aj niečo chutné pripraviť.
Rybí trh
Na trhu sme sa zamotali natoľko, že sme si ani neuvedomili, že je najvyšší čas ísť k lodi. „Našu“ loď sme identifikovali veľmi rýchlo vďaka nápisu „Fjordsightseeing“. Kapitán nás už čakal pri vstupe na ňu, v zozname si nás odškrtol a my sme mohli nastúpiť (ak by sme nemali zakúpené lístky cez internet, dali sa ešte dokúpiť priamo na mieste, ale to by som asi neriskovalaJ). Keďže sme nastupovali medzi poslednými, horná paluba už bola úplne preplnená. Preto sme zišli nižšie. Nevošli sme však až dovnútra lode, ale zostali sme na malej zadnej palube a odtiaľto sme mali tiež pekný výhľad (hoci iba dozadu).
Bergen sa od nás vzďaľoval a my sme sa cez more plavili smerom k fjordu. Keď nám začala byť zima, schovali sme sa dovnútra. Cez okno sme sledovali nádherné scenérie, a ak nás niečo zaujalo, vybehli sme na palubu, aby sme si to stihli odfotiť. Hore na palube už bolo menej ľudí, mnohí sa išli pred zimou a vetrom schovať (pocitová teplota je na lodi o niekoľko stupňov nižšia ako reálna), takže sa tu už dalo voľne pohybovať. Kto chcel sledoval krásu nórskej krajiny z paluby, kto chcel spoza skla. Jednoznačne, bolo sa na čo dívať. Kopce, na ktorých alebo pod ktorými boli typické škandinávske domčeky, sa zrkadlili v krištáľovo čistej vode fjordu. Na jeho konci nás čakal fantastický vodopád a fjord bol ukončený radom farebných domčekov. Späť sme sa vracali tou istou trasou. Plavba aj vďaka nádhernému slnečnému počasiu patrila k top momentom nášho výletu.
Ulriken
Z plavby po fjorde sme sa vrátili podľa plánu okolo 13.00 hod. Takže sme mali ešte pol dňa pred sebou a bola by škoda ho premárniť iba takým bezcieľnym potulovaním sa. Tak sme sa rozhodli ísť na Ulriken, najvyšší kopec nadBergenom. Cez internet sme si za 18.50 € priamo z hotelovej izby kúpili spiatočný lístok na lanovku (vyšiel o 0,50 € lacnejšie, tak neviem, či sa to až tak oplatilo). K lanovke sa dá dostať miestnou „MHD“, ale dá sa využiť aj autobus „Ulriken“, ktorý vozí turistov priamo pred nástupnú stanicu lanovky. Každú pol hodinu vyráža zo zastávky neďaleko informačného turistického centra (z ulice, ktorá je paralelná s pobrežím) a lístky naň sa dajú kúpiť buď priamo pred autobusom alebo cez Internet spolu s lístkom na lanovku.
Cesta autobusom nám zabrala cca 10 – 15 minút. Lístok na lanovku, ktorý som mala uložený v mobile, sme v pokladni vymenili za papierový s čiarovým kódom a cez turniket sme prešli na samotné nástupište do lanovky. Lanovka má iba dve kabíny – jednu červenú a jednu žltú, každá však mala svoje meno: Bruse, resp. Perle, s vyobrazením chlapčenských tváričiek. My sme sa dostali do žltej kabínky. Hore na Ulriken nás vyviezla za 7 minút, no po celý čas sme z nej mali nádherné výhľady na Bergen. Hore, pri výstupnej stanici, nás čakala malá reštaurácia a obchodík zo suvenírmi. Trochu ďalej sa týčil vysielač, dominanta kopca, ktorá je viditeľná takmer zo všetkých strán Bergenu.
Keďže lanovka nás nevyviezla až na samotný vrchol Ulrikenu (ten je ešte o pár stoviek metrov ďalej od lanovky), museli sme ísť ďalej peši. Ocenili sme, že internetoví sprievodcovia nám odporučili zobrať si trekingové topánky. Nie, že by išlo o nejakú náročnú turistiku (bol to príliš krátky výstup, aby sa mohlo hovoriť o turistike), ale bolo to určite bezpečnejšie.
Od lanovky sme mali nádherný panoramatický výhľad na celý Bergen, zo samotného vrcholu Ulrikenu, ktorý je ukončený kamennou mohylou, sme mali nádherný výhľad predovšetkým na miestnu horskú krajinu popretkávanú jazerami a sem tam nejakým domčekom.
Z Ulrikenu vedie množstvo turistických chodníkov takmer na všetky strany. Bohužiaľ, my sme sa vzhľadom na pokročilý čas, nevybrali ani jedným z nich a vrátili sme sa späť k lanovke. Celkovo sme hore strávili takmer dve hodiny (vrátane posedenia v „bufete“. Síce krátko, ale veľmi intenzívne, sme vnímali krásu a horskú atmosféru mesta Bergen.
Do mesta sme sa vrátili rovnakou cestou, teda lanovkou a potom autobusom. Deň sme zavŕšili posedením pri dobrom jedle v miestnej reštaurácii neďaleko nášho hotela, pri ktorom sme naplánovali program na nasledujúci deň.
Floyen
Druhý deň sme sa rozhodli venovať turistike. Mali sme v pláne vystúpiť na niektorý ďalší z bergenských kopcov, ktorý nebude len tak ľahko dostupný lanovkou (hovorí sa, že Bergen leží medzi siedmimi kopcami), no zastavila nás nedostatočná pripravenosť a naštudovanie miestnych reálií. Takže napokon sme sa rozhodli, že vystúpime na Floyen (asi najznámejší bergenský kopec) a odtiaľ sa vyberieme niekam ďalej, keďže zo skúsenosti z predchádzajúceho dňa nám bolo jasné, že značených ciest bude hore neúrekom.
A tak sme vyrazili. Z hotela sme sa vybrali smerom k nástupnej stanici lanovky vedúcej na Floyen, ale tú sme obišli a ďalej sme kráčali hore do kopca. Najprv sme išli pomedzi domy, trochu vyššie prešla cesta do lesa. Aj keď sme niekedy nevedeli, či ideme správne, uvedomili sme, že každá cesta ide hore a každá jedna z nich nás skôr či neskôr dovedie k vrcholovej stanici lanovky.
Výstup bol ľahký, vždy po upravenom chodníku a k stanici lanovky netrval ani hodinu (podľa údajov uvedených na miestnych rozbočovačoch, cesta z centra na Floyen má vzdialenosť 3 km).
To, čo sa píše v každom sprievodcovi o nádhernom výhľade, je pravda. Výhľad z vrcholu Floyen je skutočne famózny. Z Ulrikenu bol úžasný výhľad na celé mesto Bergen, tu však bol dokonalý výhľad „zaostrený“ na malebný Bryggen a jeho okolie. Urobili sme zopár fotiek a pobrali sme sa ďalej. Nevedeli sme kam presne chceme ísť, tak sme si z „ponuky“ vybrali miesto s názvom „Rundemanen“.
Prešli sme okolo lesíka trollov, okolo detského ihriska (toto ihrisko by sa určite páčilo aj mojim deťom, nabudúce idem do Bergenu už len s nimi) a upravenou cestou „Vidden“ sme kráčali cez les. Ani sa mi nechcelo veriť, že ešte pred pár minútami som sa dívala na moreJ Cesta bola plná turistov a bežcov. Pochopila som, že táto časť Bergenu je pre domácich asi to, čo je pre Bratislavčanov Železná studnička, Kačín, či Kamzík. Po necelých dvoch kilometroch sa nám naskytol pohľad na obrovskú skalnú stenu. Pod ňou bolo ďalšie jazierko a pri ňom turistická chata „Brushytten“. Preši sme popri nej a po asfaltovej ceste sme miernym stúpaním pokračovali ďalej k nášmu cieľu. Zatiaľ sme stále mali výhľady na nádhernú okolitú krajinu, no keď sme dostúpali a vyšli na „plošinu“, hmla nám takmer všetky scenérie zakryla. Vysielač na najbližšom kopci sme videli len sem-tam… Napriek tomu farby jesene okolo nás boli krásne… O pár chvíľ sme sa dostali na Rundemanen. Až neskôr sme zistili, že ide o jeden zo siedmych bergenských kopcov, takže náš pôvodný plán sme napokon splnili. Išlo o nenáročnú turistiku (v tento deň sme naturistikovali cca 13 km) a hoci hmla urobila svoje, my sme s výletom boli maximálne spokojné.
Ani v tento deň sme neurobili okruh a do mesta sme sa vrátili tou istou cestou s tým, že stúpanie nahradilo klesanie. Do hotela sme sa vrátili príjemne unavené. Turistické oblečenie sme vymenili za civilné a vyrazili sme do mesta hľadať miesto, kde by sme sa mohli najesť.
JamieOlivier´s Italian
Keďže bola nedeľa, v Nórsku boli všetky obchody, vrátane niektorých/mnohých reštaurácií, zatvorené. Tie, čo boli otvorené, nás buď neoslovili ponukou, alebo nás odradili príliš vysokou cenou. Už sme pomaly strácali nádej, že si niečo vyberieme (sklamane sme si uvedomovali, že budeme musieť využiť zásoby z domu), keď sme zbadali reštauráciu JamiehoOliviera.
Viem, že nejde o nórsku atrakciu, ale posedenie v takejto reštike sme sa rozhodli nenechať si ujsť. Išlo o taliansku reštauráciu, takže nórske dobroty sme ani neočakávali, napriek tomu kuchyňa prezentovaná týmto kuchárom ma nesklamala a výborne sme sa na záver dňa najedli. Áno, cena za tú večeru bola šialená (hlavne, že sme pôvodne hľadali lacnejší variant J), ale veď nechodíme do takých reštaurácií každý týždeň…J
Po dobrej večeri sme sa rozhodli ešte trocha poprechádzať a konečne spoznať aj klenot Bergenu – starú štvrť Bryggen,
Bryggen
Pre Bryggen sú typické farebné domčeky, ktoré sana bergenskom pobreží tlačia k sebe. Sú úžasne fotogenické a práve tieto domčeky sú najväčším turistickým lákadlom Bergenu. Medzi domčekmi je niekoľko uličiek s netradičnými zákutiami, či ďalšími drevenicami, ktoré treba určite vidieť.
My sme sa cez ne prechádzali najskôr v nedeľu podvečer a boli takmer ľudoprázdne. Keď sme sa tými istými uličkami prechádzali na druhý deň, v pondelok, uličky boli plné turistov. Prilákali ich najmä otvorené remeselné obchodíky, v ktorých miestni ponúkali vlnené svetre, kožušiny, šperky, či rôzne suveníry.
A tak vlastne začal náš záverečný deň v Bergene – návštevou Bryggenu. Ráno sme si zbalili veci a „rozlúčkový“ deň sme sa rozhodli stráviť už iba túlaním sa po mestských atrakciách.
Začali sme spomínaným Bryggenom, pokračovali sme Sálou kráľa Haakona – určite odporúčam všetkým priaznivcom histórie (škoda, že pevnosť, ktorej súčasťou je práve Haakon´sHall bola práve v lešení) a po obede sme sa ešte potúlali uličkami Bergenu plnými typických škandinávskych drevených domov a domčekov (okrem iného sme videli aj bergenskú katedrálu či kostol sv. Jána) a napokon sme stihli ešte prejsť na druhú stranu zátoky a tam navštíviť miestne akvárium. Budem sa opakovať, ale opäť zdôrazním, že na ďalší výlet do Bergenu sa vyberiem s deťmi. Návšteva akvária bude pre nich určite zážitok J
A potom sme už len nasadli na električku a nechali sme sa odviezť na letisko. Lietadlo opäť meškalo (takmer dve hodiny), takže domov sme prišli naozaj neskoro – až po polnoci. Napriek tomu sme svorne zhodnotili náš výlet do Nórskeho Bergenu maximálne pozitívne a zaradili sme ho medzi naše TOP udalosti roku 2019 🙂
Záverečné zhodnotenie:
Bergen je neskutočne krásne mesto a užijú si ho nielen priaznivci klasickej turistiky, ale aj tej mestskej. Turistika v okolí je nenáročná a bez z problémov ju zvládnu aj ľudia so slabšou kondíciou, či deti.
Na záver si dovolím ešte jeden vtip, ktorý som našla na internete (verím, že jeho autor s tým nebude mať problém), a ktorý Bergen dokonale vystihuje:
„Turisti, ktorí sa práve dozvedeli, aký je Bergen neuveriteľne upršaný, stretnú pred hotelom (samozrejme v strašnom daždi) chlapčeka zabaleného v pršiplášti, s dáždnikom a v gumových čižmách. „Počúvaj chlapče, to tu v Bergene skutočne tak často prší? Kedy tu naposledy svietilo slnko?“, pýtajú sa ho. Chlapček sa na nich smutno pozrie a odpovie: „Ja neviem, ja mám ešte len trinásť rokov.“
My sme v tomto smere mali šťastie. Okrem typického bergenského počasia v pondelok, sme zažili aj slniečko (v sobotu) a v nedeľu síce bolo pod mrakom, ale nepršalo- takže ideálne počasie.
