Ak pri potulkách v prírode naďabíte na známe sysľovisko v Národnom parku Muránska planina, môžete vidieť voľne žijúce sysle celkom zblízka, sú už zvyknuté na turistov a pokojne vám aj zapózujú na fotku.
Pred troma rokmi spadlo v tejto lokalite v jeden nedeľný večer viac ako 130 milimetrov zrážok. To bolo obrovské číslo a okrem veľkých škôd na cestných komunikáciách, voda ohrozila aj sysle.
Vytopené z nôr, stuhnuté chladom, schúlené do seba a čakajúce na smrť, také ich zachraňoval pán Ervín Hapl z z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), preberal k životu spolu s kolegami vo vykúrených autách. Stuhnuté zvieratká v najkritickejšom stave zahrievali v dlaniach.
A tohto sympatického zoológa a ochranára som zastihla, našťastie, už pri menej dramatickej záchrannej akcií pri bratislavskom letisku v rámci projektu SYSEĽ LIFE.
SYSEĽ LIFE
Rozpínajúce sa chápadla výstavby v Bratislave zasahujú aj do lokalít, kde sa nachádzajú posledné zvyšky nedotknutej zeme. Pri bratislavskom letisku tak vyrastajú nákupné centrá, logistické sklady a ubúdajú pravidelne pokosené trávnaté plochy plné kvitnúcich rastlín a hmyzu, kde žije syseľ pasienkový. „Až bude pokosená tráva, málokto takej odoláva,“ spievalo sa v jednom starom songu.
A veru sysle takej neodolávajú, pretože sa v nízkej tráve môžu rýchle pohybovať a unikať predátorom. Stojac na zadných nôžkach, s tmavými očami uprenými do diaľky sa snažia vycítiť nebezpečenstvo, pred ktorým varujú ostatných hlasným pískaním. Živia sa ovocím, hubami, orechmi, ak k nim pôjdete na návštevu, balíček slnečnicových semienok im urobí radosť.
No a darmo ich mýty zaraďujú medzi škodcov a zlodejov, ktorí si robia zimné zásoby obilia, s telíčkom schladeným na dva stupne sysle predrichmú aj zo päť chladných mesiacov.
Záchrana sysľov v Bratislave
A práve tieto úžasne milé stvorenia odchytával pri bratislavskom letisku Ervín Hapl a jeho ľudia spolu s kolegami z Čiech zo združenia ALKA Wildlife, s mladými ľuďmi z prírodovedeckej fakulty UK a k slovu sa dostali aj odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR.
Do klietky položenej pri nore nalákal sysľa na jabĺčko a seno nahrnuté okolo nej mu zabránilo v úniku. Problémom bola letná horúčava, počas ktorej museli dobrovoľníci chodiť takmer každých desať minút kontrovať klietky na lúke, aby chytené zvieratko vystavené horúcemu slnku nedostalo úpal.
Ako sa zachraňuje syseľ
Ďalší postup záchranách prác je tiež zaujímavý. Keď sa podarí odchytiť osadenstvo generačnej nory, v ktorej žije samička s viacerými mláďatami, do nory sa natlačí seno alebo toaletný papier, ktorý vytlačený z diery a roztrhaný prezradí pohyb sysľa v nore a tá sa označí kolíkom.
Keď je veľká časť lúky evakuovaná, začne sa s orbou. Ak by nejaký tvrdohlavý jedinec ostal v zemi, plytká orba by mu neublížila, len by stratil svoj biotop a bol by donútený posunúť sa o kúsok ďalej. Orba má aj širší význam a to ten, že sa ňou definitívne zničia vhodné podmienky na život pre sysľov. Po odchode ochranárov sa tam nenasťahujú trebárs osamostatňujúce sa mláďatá z letiska, ktoré si hľadajú svoje domovy a potešia sa, že tu majú nachystané hotové brlohy. O pár mesiacov však prídu na toto územie ťažké mechanizmy, ktoré začnú vyberať pôdu a pripravovať základy. Sysle by nemali šancu prežiť.
Kam so sysľami
Takto vyše dvoch stoviek odchytených zvieratiek putuje do zoologických záhrad v Bratislave a Bojniciach a tiež do nových zakladajúcich sa lokalít. Jedna je v Čechách a štyri na Slovensku – Bežnisko pri Malackách, pieskové stepi, kde už sú umiestnené zvieratá z predchádzajúceho roku a zakladá sa tam pre nich aj nová lokalita. Ďalej Chtelnica, Kamenín a Nová Bošáca.
Sysle sa rozmiestňujú na viacero lokalít z jednoduchého dôvodu. Je ich čoraz menej a trpia tým, že sa medzi sebou príbuzensky krížia. Lokality sa monitorujú, sleduje sa ich pohyb, prikrmujú sa. A predovšetkým, ochranári potrebujú vedieť, kde začali hrabať a kde sa objavujú nové diery, aby do nich mohli doviezť ďalšie zachránené kusy. Samozrejme, do momentu, kým sa nora nezaplní.
Syseľ na letiskách
Sysle nie sú vždy vnímané pozitívne a neoprávnene, ako mi vysvetlil pán Hapl, ktorý odchytával dlhé roky sysle na košickom letisku v rámci preventívnych opatrení, aby sa znížil stret lietadla s dravcami, ktorých korisťou je práve syseľ. Ten však slúži ako potrava pre orla skalného a kráľovského, jastraba a sokola rároha a všetky tieto štyri druhy majú veľkú únikovú vzdialenosť, čiže zďaleka sa lietadlu vyhnú.
Keď zmizne z letiska syseľ, nahradí ho menší druh, ktorým je hraboš poľný a na ten poľujú už menšie vtáky ako sú sokoly myšiare alebo myšiaky hôrne. Tie nemajú taký rešpekt ani pred človekom, ani pred lietadlom. Pokojne vás z menšej vzdialenosti sledujú a neodletia a samozrejme, je aj väčšie riziko kolízie s lietadlom. Aj poľnohospodári považovali chybne sysle za škodcov, ktorí im kradnú obilie a úmyselne ničili ich kolónie. Aj preto sa počty sysľov na Slovensku čoraz viac dramaticky znižovali.
Prispel k tomu aj úbytok pastvín, ktoré boli pravidelne spásané dobytkom a lúk, na ktorých sa čoraz viac stavia.
Life Syseľ
Dnes týmto roztomilým zvieratám hrozí na niektorých miestach vyhynutie. Strácajú svoje nenahraditeľné miesto v krehkej rovnováhe ekosystému. Je dobré, že tak ako človek siaha na holú existenciu zvieraťa, poskytne mu súčasne aj možnosť jeho záchrany. A toto ľudia zapojení do projektu LIFE SYSEĽ robia za nás všetkých.
