Kto by nechcel stráviť deň v Strážovských vrchoch, kde sa spája krásna príroda, fascinujúca história a trocha dobrodružstva? Práve o takýto zážitok sme sa postarali cez víkend, keď sme našich rodičov zobrali na výlet na hrad Uhrovec, ktorý je súčasťou výzvy „7 kopcov, 3 jazerá“. Výlet z Jankovho vŕšku na hrad Uhrovec, ktorý sa tváril ako nenáročná túra, nám dal poriadne zabrať, ale odmenil nás aj množstvom úžasných pohľadov.
Jankov vŕšok
Vyrážali sme zo Žiliny okolo deviatej ráno. Počasie bolo ako z katalógu – síce chladno, zato však slnečno. Smerovali sme na Jankov vŕšok, ktorý je súčasťou už spomínaných Strážovských vrchov a zároveň je od roku 1993 prírodnou rezerváciou. Tento kopec s nadmorskou výškou 533 metrov, je známy nielen svojou flórou, ale aj bohatou históriou. Územie je charakteristické výskytom drieňových dúbrav na vápencovom podloží a bohatou populáciou vstavačovitých rastlín. Jankov vŕšok je tiež významným miestom slovenskej histórie.
Po príchode nás privítal pamätník Slovenského národného povstania, ktorý nás okamžite vtiahol do minulosti. Mohyla, symbolický cintorín, bunkre a amfiteáter… Tu všetko dýcha históriou a odhodlaním ľudí, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali za slobodu.
Pamätník SNP
Pôsobila tu počas vojny Partizánska brigáda Jána Žižku pod velením plukovníka Teodora Polu. Partizáni si vybudovali bunkre, z ktorých jeden sa stal miestom tragédie. 13. februára 1945 v ňom hitlerovské vojská upálili siedmich zranených partizánov.
Na pamiatku padlým hrdinom SNP tu bola teda krátko po oslobodení postavená mohyla. Základný kameň položil v roku 1946 Karol Šmidke. Výstavba prebiehala za účasti obyvateľov okolitých obcí, priamych účastníkov SNP a brigádnikov z Moravy a Čiech. Práce sa vykonávali ručne, keďže v tom čase na Jankovom vŕšku nebola elektrina, ani voda. Po štyroch rokoch bola mohyla dokončená a slávnostne odhalená v auguste 1951 pri príležitosti osláv SNP. Následne sa vybudoval vodovod, elektrická sieť a cestná infraštruktúra.
Rodáci z Uhrovca
S Jankovým vŕškom sa spájajú aj miestne povesti, najmä príbehy o zbojníkovi z družiny Juraja Jánošíka. Každoročne koncom augusta sa tu konajú spomienkové oslavy SNP. Oblasť je tiež dejiskom medzinárodných motoristických a cyklistických pretekov do vrchu.
My sme sa z Jankovho vŕšku vydali po červenej turistickej značke, následne sme pokračovali po modrej k hradu. Po asi polhodinovom stúpaní po červenej sme sa dostali na Holý vrch, kde sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a porozmýšľali. Prečo je chodník pomenovaný po Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi? Okrem toho, že sa obaja narodili v Uhrovci, a to ešte v tom istom dome, v budove miestnej školy, zdieľali podobné hodnoty a mali by si čo povedať. Ľudovít Štúr, ako politik a národný buditeľ, sa usiloval o ochranu práv slovenského národa na uhorskom sneme. Alexander Dubček sa zas v 60. rokoch 20. storočia snažil o demokratizáciu komunistického režimu v bývalom Československu. Zaujímavé je, že aj keď obaja žili v úplne iných historických obdobiach, ich ciele boli podobné. Bojovať za práva a slobodu malého národa v srdci Európy.
A kým sme sa zamýšľali nad osudmi týchto dvoch veľkých osobností, naskytol sa nám pohľad na okolité hory. Pripomenul krásu tohto kúska Slovenska. Zrazu sme sa cítili, akoby sme sa na chvíľu stali súčasťou minulosti. Nemohli sme sa ubrániť pocitu, že história Slovenska je zapísaná nielen v knihách, ale aj v každom kroku, ktorý urobíme po tejto krásnej krajine.
Keď sme ešte z Jankovho vŕšku zbadali hrad Uhrovec, očakávali sme len krátky kúsok cesty. Oči nás však klamali. Pred nami sa otvoril nádherný hrebeň, no zároveň aj strmé stúpanie a klesanie, ktoré nás ešte poriadne potrápilo.
Hrad Uhrovec
Hrad Uhrovec je skutočným klenotom medzi slovenskými hradmi. Postavený v 60. rokoch 13. storočia ako refugiálny hrad, údajne nikdy nepadol do rúk nepriateľa a dodnes si zachoval takmer všetky svoje historické prvky. Jeho neskororománska kaplnka, impozantné veže a renesančný palác s detailmi, ktoré sa bežne na iných hradných zrúcaninách nenachádzajú, robia z Uhrovského hradu jedno z najcennejších miest na Slovensku.
Počas svojej histórie prešiel rôznymi rukami, no až do dnešného dňa si zachoval impozantnú architektúru. Zachovala sa tu už spomínaná neskororománska kaplnka, veže a rozsiahly renesančný palác, ktorý je ozdobený množstvom architektonických detailov.
Návštevníci tu môžu obdivovať nielen krásu paláca, ale aj zaujímavé prvky, ako je krb, záchod či cisterny, ktoré na iných hradných zrúcaninách už dávno chýbajú. Hrad dnes spravuje občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré sa stará o jeho obnovu a konzerváciu, aby mohol slúžiť ako klenot našich dejín aj pre ďalšie generácie.
Strážovské vrchy
Po prehliadke hradu sme sa rozhodli vrátiť na Jankov vŕšok, kde sme začínali. Nohy nás síce boleli, ale pocit z krásne prežitého dňa to úplne vynahradil. Celkovo sme nachodili 12 kilometrov, s prevýšeniami 660 metrov, zvládli sme to za zhruba 4 a pol hodiny a získali sme nové vedomosti o histórii a prírode Slovenska. A čo je najlepšie – aj náš verný spoločník, fenka Heidi, mala z tohto výletu nezabudnuteľný zážitok.
Tento výlet nám pripomenul, že Slovensko je plné neobjavených pokladov a že história tejto krajiny je ukrytá na každom kroku.
