Slovinsko je cyklistická krajina. Cyklistickému trendu sme podľahli aj my počas našej dovolenky pri slovinskom mori a turistické topánky sme vymenili za bicykle a krásy tejto časti Slovinska sme sa vybrali spoznávať z Izoly do Piranu na bicykli s rodinou.
Cyklistika má vždy prednosť
Hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že cyklista je v tejto krajine „pán“. Nielenže má vytvorené neskutočné množstvo kilometrov cyklistických trás, ale najmä, každý tu berie ohľad na cyklistu. Či už chodec alebo šofér. Cyklista má vždy prednosť. Pri takýchto pravidlách som sa nebála na cestu vziať ani deti a dokonca som nemala strach, ani keď niekam odbicyklovali sami, teda bez mojej kontroly.
Izola
Ubytovaní sme boli v Izole, takže tu začal náš prvý slovinský cyklistický zážitok. Bicykle sme si požičali priamo v rezorte, kde sme boli ubytovaní, ale v meste som registrovala niekoľko požičovní bicyklov. Nie je nevyhnutné ťahať bicykle z domova (teda ak vyslovene neplánujete cyklistickú dovolenku).
Cez celé mesto sa tiahne krásna cyklocesta, ktorá nás doviedla až ku kruhovému objazdu (hneď za Intersparom), ktorým sme zišli do dediny Jagodje. Vystúpali sme k svetelnej križovatke, na ktorej sme sa odpojili od hlavnej cesty a okrajom dediny sme sa dostali k cyklistickej ceste Parenzana. Odbočili sme vpravo a po pár sto metroch sme sa ocitli pred vstupom do tunela Šalet.
tunel Šalet
Je to bývalý železničný tunel a v súčasnosti je plne prispôsobený pre cyklistov. Na jeho druhej strane nás čakal príjemný zjazd pomedzi vinice, záhrady, olivové či figové sady a háje. V pozadí za všetkou tou zelenou krásou sa zrkadlilo more, ku ktorému sme mali namierené. A nad tým všetkým sa v diaľke týčil kostol sv. Juraja v Pirani.
Strunjan
Cyklocesta nás doviedla až k mostu pri dedinke Strunjan. Tu sme sa odpojili z cyklocesty a kruhovým objazdom sme sa dostali na druhú stranu hlavnej cesty. Ďalej sme pokračovali klasickou cestou cez okraj Strunjanu smerom na Piran. V Strunjane sme si dopriali našu prvú cyklozastávku – prešli sme sa po soľných poliach (samozrejme, nie priamo po poliach, ale po mostoch a prechodoch, ktoré boli voľne prístupné).
Keďže informačné tabule nás upozornili, že po poliach sa nesmie jazdiť na bicykloch, zišli sme z nich a po miestnej lagúne sme sa poprechádzali tlačiac bicykle popri nás. Chceli sme sa dostať až k malinkej reštaurácii na pobreží a trošku sa osviežiť. Preto sme museli párkrát bicykle preniesť cez schody. Ale určite to stálo za to. Chladené nápoje nás v horúčave, ktorá v ten deň vládla nad celým slovinským pobrežím, príjemne vzpružili.
Pirana
Cez mostíky (ide o systém hrádzí a priepustov) sme sa vrátili späť na cestu smerom do Piranu a začali sme stúpať do kopca. Bol to najdlhší výstup toho dňa. Cesta sa kľukatila smerom hore a z jej najvyššieho bodu sme mali nádherný výhľad na piranské pobrežie. Následne sme začali klesať. Konečne.
Prefrčali sme okolo tabule, ktorá nás informovala, že sme vošli do Portorožu a pokračujúc ďalej sme sa dostali až do Piranu. Cesta nás doviedla k piranským hradbám. Tu sme si dopriali opäť krátku pauzu a dohodli sme sa, že sa vydáme na spiatočnú cestu. Piranské hradby nás síce lákali, ale vďaka horúčave sme sa rozhodli, že ich prehliadku odložíme na ďalší deň (každopádne piranské hradby odporúčam, je z nich nádherný výhľad na celé mesto a z druhej strany aj na miestny futbalový štadión, to je niečo pre malých futbalistov!).
Portorož
Naspäť sme išli tou istou cestou, ktorou sme prišli. Po krátkej pauze nás zasa čakalo najprv stúpanie až za Portorož, potom nádherný zjazd k strunjanským soľným poliam (opäť sme sa zastavili v miestnej krčmičke na chladené malinovky) a cez most sme sa vrátili na cyklocestu Parenzana. Opäť sme trochu stúpali až do tunela a odtiaľ už len pohodlne cez Jagodje do Izoly.
Nie veľmi dlhý, ale zato na zážitky výdatný cyklovýlet sme mali za sebou. Aj keď nie sme veľmi cyklistická rodina, tento zážitok nás primäl k tomu, aby sme prehodnotili náš postoj k bicyklom.
