Chcete sa vybrať na zaujímavý celodenný výlet? Tak sme sa pýtali sami seba a vybrali sme si, pre nás neznáme miesta. Naša trasa začala v obci Haluzice, ktorá sa nachádza v Bošáckej doline v najjužnejšej časti Považského Podolia. Z Haluzickej tiesňavy na Topoľčiansky hrad. Ale postupne.
Haluzice
Drevený smerovník nám ponúkal dva smery pre výlet. Ako prvé si vyberte smer Románsky kostolík, ak vás tam zavedú cesty, vybrali sme si aj my tento smer. Len čo sme prešli pár krokov objavila sa pred nami zrúcanina – Kostol všetkých svätých v celej svojej kráse.
Po preskúmaní zrúcaniny na tomto mieste nás zvedavosť priviedla ku kamennému hradisku, ktorý obkolesuje kostol a cintorín. Opreli sme si len lakte o hradisko a zrak nám zostal hľadieť očarený výhľadom na krajinu so svojimi obrobenými poliami, dedinkami, lesmi a kopcami, nakoľko slniečko nám prialo a viditeľnosť bola famózna.
Nakoniec sme sa vrátili k vstupnej bráne zrúcaniny a po okolí cintorína, sme sa vybrali do Haluzickej tiesňavy. Klesajúca cestička vás zavedie k najnižšiemu bodu tiesňavy, kde je najlepšie začať výstup. Je to prírodná pamiatka vyhĺbená miestnym potokom v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty.
Haluzická tiesňava
Pohľad z dreveného mostíka, nachádzajúceho sa na začiatku ponúka pohľad na tečúci potok s vybudovaným najstarším hradením rieky. Celá trasa vedie úžľabinou cca 1 km, ktorá ponúka pohľad na netypický zarastenú krajinu divokou vegetáciu spolu s náučným chodníkom. Stále pretekajúca voda cez hradenia rieky, ktoré sú unikátne technické diela, vytvára nádhernú zvukovú atmosféru tohto miesta. Stačí sa zastaviť, zdvihnúť zrak na okolité vysoké stromy bohato obrastené brečtanmi, na rôznorodú flóru a skaly odolných dolomitov odhalené až po hlinité bridlice.
Občas sme preskakovali tečúci potôčik z jedeného brehu na druhý. Vystupovali sme vyššie a vyššie aj cez rebríčky, ktoré pomáhajú ľahšie zdolávať prevýšenia v tomto rozmanitom teréne. Verte, je tam čo obdivovať.
Prevýšenie 35 metrov ponúka tento výlet zdolať všetkým vekovým kategóriám. Posedenie na konci Haluzickej tiesňavy sme využili na malú prestávku a doplnenie energie s prineseným občerstvením. Ako správni turisti sme všetko, čo sme si priniesli, a čo sme nezjedli či vypili, sme si aj odniesli zo sebou.
Čertova pec
Náš výlet pokračoval smer Piešťany a preto ďalšie naše zastavenie bolo netradičné. Nič namáhavé nás nečakalo. Cca 200 metrov sme prešli chodníkom lemovaným stromovou alejou popri veľkej ohrade s domácimi zvieratkami. Informačná tabuľa nám hneď na úvod oznámila, že cieľ nášho zastavenia je pred nami.
Ohromná jaskyňa voľne prístupná bolo miesto, ktoré nás lákalo vidieť. Nečakajte nič gigantické. No skromnosť na miernom kopčeku ponúka použiť fantáziu, pri predstave ako bola táto pec využívaná. A tak sme smelo vkročili dnu. Na druhej strane pece sme vyšli von a strmým kopcom dole sme sa dostali na nádhernú lúku a cestu spať, tam kde sme toto miesto začali spoznávať – Motorest Čertova pec vám ponúka zaujímavé občerstvenie.
Bojná
Dnešný deň sme sa vybrali spoznať pre nás nepoznané. A tak Bojná na výbežku Považského Inovca – Archeologické nálezisko Hradisko Valy expozícia v samotnej prírode, kde sme našli rekonštrukciu slovanskej brány, bola dnes aj naším zastavením..
My sme začínali od brodu pod hradiskom, odkiaľ nás čakalo asi cca 1 km stúpania s prevýšením 175 m k samotnej vstupnej bráne hradiska. Drevená stavba pôsobí dominantne a prístupová kľukatá cesta je lemovaná drevenými sochami, ktoré znázorňujú obyvateľov a ich život na hradisku.
Valy
Neodolali sme a vstúpili sme do voľne prístupnej expozície. Na nás pôsobila budova zhotovené z mohutného dreva dosť bezpečne. Vychutnali sme si aj výhľady z okien druhého poschodia budovy. Tento areál ponúka ešte pár zaujímavosti. No všetku jeho krásu si pozrite radšej sami. A tak nechám na každom z vás, čo nájdete pri jeho návšteve, ak vás tam zvedavosť zavedie. Je tam čo objavovať a spoznávať. Podľa mňa určite stojí za námahu navštíviť toto miesto.
Topoľčiansky hrad
Máme za sebou niekoľko pozoruhodných lokalít, no ešte nám ostali sily na posledné príťažlivé miesto.
Podhradie ponúklo dobré parkovanie, aby sme zvládli viac miest za jeden deň. Veľmi jemné stúpanie nám neodhalilo hneď na začiatku posledný cieľ nášho výletu. Krok za krokom sme išli po asfaltovej ceste k odbočke vpravo. Trochu prudkejšie stúpanie vychodenou cestičkou, ktorú lemovali rôznorodé kríky nás viedla hore na kopec. A zrazu koniec cesty.
Po pravici zoskupenie skál z dolomitového vápenca sme samozrejme preskúmali. Trochu udržiavanie rovnováhy a už len veľký nádych a výdych. Nádherné výhľady okolitej krajiny pod Považským Inovcom. No koniec nášho výletu to ešte nie je.
Po krátkej prestávke sme sa zo skál vrátili na cestičku a po cca 100 sme už stáli pred dominantou – Topolčianský hrad.
Prevýšenie je cca 46 m a preto je opäť spoznávanie tejto zrúcaniny vhodný pre záujemcov každej vekovej kategórie. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1235 a vraj hrad mal veľa majiteľov. Mňa stále fascinuje jeho krása, i keď dnes nás najviac očarí hlavná hranolová veža, či čiastočné zrekonštruované nádvorie.
Prechádzkou tejto zrúcaniny končíme celodenný výlet z Haluzickej tiesňavy na Topoľčiansky hrad, naplnený viacerými lokalitami a zaujímavými miestami.
