Pred desiatimi rokmi. Ťažko dýcham, priam funím. Tvár červená, pohyby pomalé. Že vraj tanec. Hudbu zabezpečujú porteri udierajúc na rôzne nádoby a spievajú pesničky v jazyku hindu. Ja s kamoškou Mikou “tancujeme”. Asi si hovoríte, na čom tá baba fičí? Poviem vám to, lebo ste kamoši. Na adrenalíne, závislosti na horách, vzduchu (hoci tu ho bolo veľmi poriedko). Som totiž v 5100 mnm v base campe pod K2. Neopísateľné pocity.
Noc potom. Tri hodiny ráno, tlak v močovom mechúri. Pakistanský čaj je neúprosný. Vyliezam zo stanu iba jednou nohou. Zima jak v ruskom filme a mne sa zastavuje dych. Nie zimou, ale mesiacom a hviezdami osvetlená pyramída K2. V BC pod Broad Peakom to nie je iba pohľad, ale nezabudnuteľný pocit, zážitok. Opäť neopísateľné.
O týždeň. Už nefuním, dýcha sa mi o poznanie ľahšie. Cítim vôňu malých kvietkov, hliny, trusu, ktoré sa objavujú pod nohami namiesto snehu, ľadu a skál. Moje zmysly citlivo vnímajú zmenu. Ide mi z toho sprasknúť hlava a pľúca. Moji spoločníci sú na tom rovnako. Neopísateľné.
Mám rada hory
August predtým či potom, je to jedno. V jeden deň si užívam Rysy. Ďalší deň, šesť hodín ráno. V páperke a rukaviciach prekladám jednu nohu pred druhú a počujem iba cinkot mojich paličiek o skaly, vlastný dych a hmyzí život okolo. Kým začne riadne pripekať slnko, stojím pri kríži na Kriváni. Hlt vody, horalka, objatia, niekedy pohľad až na Babiu horu, niekedy iba na koniec nosa. Je to úplne jedno, neopísateľné pocity.
Cestou dolu ďakujem svojim kolenám, že to so mnou nevzdali a držia so mnou. A tak krásne sa teším na orosené pivko v doline.
Veľká Homoľa, jesenná nedeľa o siedmej ráno. Východ slnka, kosa v páperke, vietor hviždí okolo uší. Oslava nového rána horcom a čajom s termosky. Klobása a koláčiky v najbližšom altánku. Znovu neopísateľný pocit a k tomu farebné malokarpatské výhľady.
Prečo sa vám to teda snažím opísať?
Pretože mi mnohí rozumiete, ten pocit pokory, radosti, slobody, poznáte sami. Mňa to robí lepším človekom. Je to mojou súčasťou. Som vďačná, že si to môžem dopriať. Bez toho by som nebola celá, kúsok (asi veľký), by mi v duši chýbal.
A ako to súvisí v pondelkovou motiváciou?
Možno nijako, možno si spomeniete na vaše pekné víkendové zážitky a budete sa už teraz tešiť na ďalší výletik, kopčúrik a dych vyrážajúce výhľady.
Príjemný týždeň prajem
Iva
