Vyvetrať hlavu cez Malé Karpaty: Spariská a Železná Studienka

Prišiel apríl a s ním aj elektrobus z Peknej cesty na Krasňanskú horáreň. Akoby aj MHD vedela, že po prezidentských voľbách treba Bratislavčanom trochu zlepšiť náladu. Rozhodol som sa teda zobrať kolobežku a vyvetrať hlavu cez Malé Karpaty: Spariská a Železná Studienka to vždy istia.

Kolobežkou cez Malé Karpaty

Železná Studnička Kostka

Ak idete na kolobežke, vyrazte do Malých Karpát z račianskej strany. Je to optimálna voľba, pretože z Peknej cesty jazdí v letnej sezóne každý víkend elektrobus až ku Krasňanskej horárni. A ak sa rozhodnete dať to kondične, tak chcete tlačiť čím kratšie. Tlačeniu do kopca sa v troch strmých úsekoch síce nevyhnete, ale sú tu aj rovinkaté úseky. Na Spariská je to z Krasňan oveľa strmšie, trasa má iba trochu viac ako dva kilometre. Na druhej strane vás čaká od Sparísk bonusový komfortný padáčik dlhý temer 12 km až na Železnú studničku pod Červený most.

Vyrážam na nový turistický chodník, na Krasňanskú horáreň cez bývalý muničný sklad.

Poučenie z kolobehu

Kolobežka je komfortná z kopca, na rovine, alebo v malom stúpaní do dvoch, troch percent. Všetko nad je už utrpenie alebo tlačenica. samozrejme pokiaľ nemáte elektrickú prípomoc. Oplatí sa teda voliť trate s rovinovými etapami a krátkymi, čím prudšími stúpaniami. Tie budete tlačiť tak či tak. Na druhej strane si pri dlhých klesaniach užijete skvelú nirvánu a zážitok nekonečným zjazdom.

Platí pravidlo, že čím väčšie predné koleso, tým lepšia zotrvačnosť, valivosť a bezpečnosť. Na malých kolieskach môže byť prepadnutie cez riadidlá spolu s vylomenými zubmi a prasknutou čeľusťou vzrušujúcejším zážitkom ako kvalitný sex.

Som chlapák a vyrážam po svojich. Až po muničák to ide do pohody. Krátke prudké stúpanie od Šinvegu na vrch potlačím. Trochu zo mňa leje. Podchvíľou sa zakecám so zvedavými turistami: “To čo, aké retro máte?”

Netušia, že to retro má priemyselné vákuované ložiská a môj čas ešte len príde. 🙂

Jazda na kondičnej kolobežke je niekde v strede medzi skateboardom a bicyklom. Zatiaľ čo bicykel má sedánku a poskytuje pomerne stabilnú jazdu, na kolobežke celý čas stojíte. To je však veľká výhoda najmä pre ITčkárov a ľudí so sedavým zamestnaním. Kolobka vyžaduje väčšiu rovnováhu, prekladanie nôh a kontrolu. Bicykel je vhodný na dlhšie vzdialenosti a ponúka pohodlné sedadlo, zatiaľ čo kolobežka je skôr určená na krátke zážitkové trasy s častým zosadaním. Jej jazda je spojená s komplexným pohybom celého tela a nôh. Posilňuje core, rozhýbe chrbticu. Kolobeh sa tak približuje viac k bežkovaniu. Bicykel je rýchlejší a efektívnejší v cestovaní na dlhé vzdialenosti, zatiaľ čo kolobežka je skvelou voľbou pre miestnu prepravu, urban koncept a rekreačné aktivity kávopičov. A kávopič, to ja som. 🙂

U Slivú Malé karpaty
U Slivú

Magistrálou hrdinov SNP

K horárni za dvadsať a až hore na Spariská som to dal za 40 minút. Drina a stúpanie je za mnou. Predo mnou Magistrála hrdinov SNP. Málokedy mám blbé nápady ale toto bol jeden z nich. Vyškriabem sa až hore pod Dieliky. Túžim spustiť to po teréne, strmým padákom, koľko to dá.

Kvôli eróznym výmoľom a po zime popadaným pňom moc nevydalo. Ale bol to nový adrenalínový zážitok. Najmä keď som testoval, koľko si s tým nízkym nášľapom môžem dovoliť. Spúšťam sa ďalej na moju obľúbenú destináciu. Plzeň u Slivú nikdy neobídem.

U Slivú

Vľavo sa hádajú čosi o pive a o cenách, vpravo o voľbách. Bratislavský lesopark je mekkou mestského typu človeka. Z dlhej skúsenosti viem, že ľudia, čo športujú, nehejtujú. Alebo aspoň hejtujú menej. 🙂 Na cyklostojisku budím popri odstavených cyklostrojovniach veľkú pozornosť.

“Ako si sa s tým sem dostal?”
“Lanovkou.”
“Veď sem žiadna lanovka nechodí…”
“Tak asi po svojich…”

Uzmieri nás až druhá Plzeň. Borci oceňujú, že kolobka nemá elektro podporu. Ale mohla by mať. Konečne som na staré kolená opäť za bušiča.

Vysvetlivka: Bušič láme rekordy, okolo sa nepozerá a maká, kávopič oprie brandový bicykel na terase a pri popíjaní opisuje, zveličuje a často i vymýšľa.

Užiť si Železnú Studienku

Zvyšný sedem kilometrový padák si iba užívam. Výhodou kolobežky je, že časté zastavovanie a fotenie nie je žiaden problém. Stačí dať nohu 5 cm dole a je to. Oceňujem aj spoľahlivé Shimano brzdy. Príjemný padák k odbočke na Kačín zdolám za pár minút. Potom príde slalom.

Pripadám si ako na škole počas veľkej prestávky. Dvojstupy, trojstupy,… Dnes vyrazila na Železnú Studničku snáď polka Bratislavy. Nečudo. Je začiatok apríla a vonku slnečný úpek a 28 stupňov. Oteplenie, akoby bol stred leta. Chmáry mi chodia len okolo hlavy. Kam sme sa ako Slovensko za pár rokov posunuli?

Ešte že mám kolobežku, šport, prírodu a endorfíny.

Pošli ďalej
Petere
Petere

Nadšený biker a bloger, ktorý sa dá bláznivo nahovoriť na akúkoľvek výzvu. Jazdí s radosťou, pre dobrodružstvo, zážitky a endorfín. Jazdí cestu i horu, nie je mu cudzí ani e-bajk. Zakladateľ združenia a blogu Reštartnisa. Reportáže, hiking, turistika, hory, Alpy a cestovateľské zážitky. Sleduj náš instagram aj twitter.

Articles: 55