Vysoká je mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho nadmorská výška je 2 547,2 metrov. Je jedným z najmohutnejších vrchov Slovenska. Jeho impozantný dvojvrchol patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Má nezameniteľný tvar a je ozdobou tatranských panorám. Vďaka polohe v srdci pohoria ponúka z vrcholu najlepšie výhľady v celých Tatrách. Výstup na Vysokú, kráľovnú Tatier s horským vodcom.
V niektorých častiach Vysokých Tatier je pohyb bez horského vodcu obmedzený alebo zakázaný, pretože trasy vedú cez nebezpečný alebo chránený terén. Horskí vodcovia sú profesionálni sprievodcovia s detailnou znalosťou terénu, počasia a techník, ktoré sú potrebné pre bezpečný pohyb v horách. Takým výstupom je aj Vysoká.
Výstup s horským vodcom
S našim horským vodcom, Martinom sme sa stretli o šiestej ráno na parkovisku. Skontroloval výbavu, ktoré sme potrebovali. Povedal dôležité informácie. Mohli sme vyraziť. V rýchlosti sme nastúpili do auta, ktorý nás odviezol na Popradské pleso. Odtiaľ začína výstupová trasa na vrchol Vysokej cez nádhernú dolinu Zlomísk. Dĺžka doliny dosahuje takmer tri kilometre. V spodnej časti je pomerne úzka, s porastami limbových hájov, vo vrchnej časti sa rozširuje do kotlov, ktoré od seba oddeľujú skalné terasy.
Dolina Zlomísk
Po vyšľapanom chodníku sme sa dostali z pásma kosodreviny, kde sme sa občerstvili. Po krátkej prestávke sme pokračovali po veľkých pohyblivých balvanoch do Dračieho sedla. Sedlo je široká, suťou pokrytá úžina, medzi Dračím hrebeňom a masívom Vysokej. Tu sme si už obliekli sedáky, nasadili prilby a naviazali sa lanami.
Pokračovali sme ďalej do centrálneho žľabu a ním do štrbiny Vysokej. Tu nás výstup na Vysokú naozaj preveril. Po skalnej platni zaistenej železnými pomôckami sme doslova vyliezli na severozápadný vrchol Vysokej. Hladké platne dokonale preverili našu odvahu a schopnosti. Dostať sa na jeho úplný vrch je skutočným zážitkom. Jedinečná chvíľa sa stála za to.
Vysoká
Na vrchole horolezci ukotvili oceľový kríž s iniciálami VR na pamiatku horolezca Václava Raifa, ktorý pri výstupe na štít zahynul. Je nádherný. Zažili sme neopísateľnú atmosféru dokonalého ticha a pokoja. Hrdosť i vzrušenie. Naozaj sa nedajú popísať tie krásne pocity. Urobili sme zopár fotiek.
Žiaľ, počasie sa začalo kaziť a hrozila silná búrka. Mimochodom tá istá, ktorá spôsobila v ten istý deň kalamitu v Monkovej doline. Museli sme sa poponáhľať, aby sme sa dostali na bezpečné miesto. Byť na vrchole kopca počas búrky nie je dobrý nápad. Na vrchole sme sa zdržali asi 15 minút a začali sme zostupovať.
Výstup na Vysokú sa vydaril. Čakal nás zostup. Ten viedol tým istým žľabom a potom traverzom popod Ťažký štít, až do sedla Kohútik. Trasa vedie exponovaným terénom, v ktorom sa dá ľahko stratiť. V sedle boli dych vyrážajúce pohľady do hĺbky pod nami na Chatu pod Rysmi. Pár fotiek a zostupujeme do sedla Váha. Časť úseku v komíne tatranci zabezpečili dlhou reťazou.
Na Chatu pod Rysmi
V sedle Váha sme boli veľmi radi, že sme to zvládli. To najhoršie už máme za sebou. Tešili sme sa na Chatu pod Rysmi na zaslúžený oddych. Dali sme si pivečko a pobrali sa dole. Hoci bol chodník pohodlný, naše nohy už cítili, že dnešný výstup bol skutočne výnimočný. Keď sme došli k Popradskému plesu, rozhodli sme sa radšej, že si tam oddýchneme. Nebudeme sa ponáhľať. Rozlúčili sme sa s Martinom. Poďakovali za profesionálny a zároveň priateľský prístup. Cítili sme sa s ním veľmi dobre a bezpečne.
Výstup na Vysokú
bol perfektný zážitok po všetkých stránkach a jedna z najlepších túr na akých sme kedy boli. Každému, kto má niečo natrénované vrelo odporúčame. Z hôr sme si priniesli ďalšie krásne a nezabudnuteľné zážitky.
