Tohtoročná jeseň priniesla pekné babie leto. V čase uprostred jesene je ideálny čas na objavovanie stredísk, ktoré v čase sezóny okupujú tisíce turistov. Vždy keď sme vyberali novú túru vo Vysokých Tatrách, okruh Mlynickou a Furkotskou dolinou nás nelákal. Bola to chyba! Napokon sme sa presvedčili, že tento okruh je jedna z najkrajších túr. Výstup na Furkotský štít je skvelý mix príjemného tatranského chodníka, mierneho adrenalínu na reťaziach v sedle Bystrej lávky a hikingu.
Vodopád Skok
Túru začíname na Štrbskom plese. Chvíľu kráčame lesom, neskôr vstúpime do kráľovstva kosodreviny. Trasu hodnotím ako peknú a nenáročnú. Po hodine a pol už stojíme pred vodopádom Skok, ktorý je jeden z najpútavejších vodopádov v Tatrách a pre mnohých turistov i konečnou zastávkou.
Je približne 30 metrov vysoký. V letnom období býva priestor pod vodopádom doslova preplnený. Popri vodopáde sa po reťazami zabezpečenom úseku veľmi rýchlo dostaneme k plesu nad vodopádom Skok. Tu končí kosodrevina a prevládajúca tráva dáva tejto časti Mlynickej doliny osobité čaro predovšetkým v jesenných mesiacoch, keď mení farbu.
Prechod Mlynickou dolinou
Prechádzame peknou dolinou kde nás čakajú Volie plieska, Kozie plesá a tesne pred stúpaním na Bystrú lávku Capie pleso. Za Capím plesom sa nachádza posledné pleso tejto doliny, Okrúhle pleso, ktoré však vidno iba z výstupu na Bystrú lávku.
Cestou míňame aj pamätník obetí nehody. Toto miesto sa vrylo do histórie Vysokých Tatier a zaslúži si krátke zastavenie. V roku 1979 tu havaroval záchranársky vrtuľník. Záchranárov privolali na pomoc nemeckej turistke, ktorá nakoniec stihla so zranenou nohou sama zostúpiť na Štrbské pleso. Vrtuľník sa zachytil o skaly. Havária si vyžiadala 7 obetí. Na mieste záchranári umiestnili pamätnú tabuľu s menami zosnulých a dokonca aj pozostatky z vrtuľníka.
Bystrá Lávka
Od Capieho plesa sa dostávame serpentínami pod Bystrú lávku. Bystrá lávka ponúka mierne množstvo adrenalínu, keďže časť prechodu vedie po exponovanejších častiach skalného terénu zabezpečeného reťazami.
Je to úzka štrbina v pásme hrebeňa Soliska, kde my opustíme značkovaný chodník a po 150 výškových metroch sa dostávame na vrchol Furkotského štítu.
Furkotský štít
Pri troške opatrnosti nie je výstup nijak náročný a oplatí sa. Momentálne však nepatrí medzi oficiálne značené trasy. Zo štítu je krásny kruhový výhľad. Na každej strane sa máte na čo dívať. Vidíme charakteristický tvar Kriváňa, Veľké Solisko, Ostrú, Západné Tatry, Štrbský štít. Pekný pohľad z výšky je aj na plesá Furkotskej doliny.
Nasleduje zaslúžený oddych spojený s občerstvením a kochaním sa nádhernými, neopozeranými tatranskými scenériami. Počasie bolo priam gýčové a my sme chvíľu len tak sedeli na vrchole a nasávali tú jesennú atmosféru Tatier…
Zostup do Furkotskej doliny
Zostupujeme po strmom a krehkom svahu do Furkotskej doliny. Prechádzame okolo Vyšného a Nižného Wahlenbergovho plesa. Tie pomenovali po švédskom lekárovi a botanikovi, ktorý robil výskum v Tatrách v 19. storočí.
Čím sme nižšie, tým je chodník pohodlnejší a mení sa na klasickú tatranskú cestu tvorenú veľkými skalami. Pred vstupom do lesa míňame rázcestie, kde sa dá odbočiť a po modrej značke pokračovať smerom na Chatu pod Soliskom, alebo zísť Furkotskou dolinou až dolu. My sme zvolili návrat Furkotskou dolinou.
Všetky trasy vo Vysokých Tatrách sú nádherné, ale výstup na Furkotský štít je podľa mňa jedna z najkrajších. Okruh cez Mlynickú a Furkotskú dolinu zaručene ponúkne a prinesie veľa nezabudnuteľných okamihov. Plno výhľadov na každú stranu, krásne tatranské plesá po ceste. Určite sa sem budeme chcieť opakovane vrátiť.