Výstup na Džabal Toubkal 4160 m.n.m. najvyšší vrchol Maroka a severnej Afriky.
Úplne náhodne som sa začiatkom decembra dostal k ponuke skupiny bežcov rôznej úrovne a trénovanosti pridať sa na tréningový kemp v Maroku so zameraním behať dlhodobejšie (10 dní) vo vyššej nadmorskej výške 1800-2000 m.n.m. Táto ponuka ma veľmi zaujala. Najmä keď som zistil, že tréningový kemp je v dedine Imlil, ktorá je východiskovým bodom pre výstup na najvyšší vrchol Maroka a zároveň celého pohoria Veľký Atlas v severnej časti Afriky.
V tomto momente som bol rozhodnutý, že idem do toho. Zabehám si v horách s partiou rovnakej diagnózy (beháme vždy a všade) a hlavný môj cieľ popri nabehaných km bude vystúpiť na druhú štvortisícovku v živote.
Bežecký kemp
K bežeckej časti výpravy nieje moc čo dodať. Program jednoduchý: Zobudiť sa, naraňajkovať, isť behať, oddychovať a kto má chuť a sily na dvojfázový tréning, poobede si isť zabehať znova. Pretože sme boli vo veľmi členitom teréne na beh, nikde ani náznak rovinky, len kopce, tak väčšine z nás stačila 1.fáza – isť behať raz denne 8-15 km. Nech ste sa vybrali hociktorým smerom a na akúkoľvek vzdialenosť min 350-400 výškových vás nikde neminulo, čo bolo dosť vyčerpávajúce.
Podla mojich informácii z internetu a rôznych cestovateľských blogov o výstupe na Toubkal som mal základne informácie, že z dediny Imlil (1800 m.n.m.) trvá výstup po základný tábor vo výške 3207 m.n.m. cca 5-7 hodín .Túto informáciu mi priamo na mieste potvrdili aj domáci dedinčania. Nachádzajú sa tu 3 chaty. Jedna veľká marocká, druhá veľká patriaca Francúzskemu turistickému združeniu a jedna malá francúzska, ktorá slúži skôr ako meteorologická stanica. Obidve veľké chaty sú na prvý pohľad čisté, útulné a poskytujú dobré zázemie na oddych aj prespanie. Z chaty, ako som sa dočítal na internete trvá výstup na vrchol ďalších 3,5 – 4 hodiny.
Tieto informácie o čase potrebného na výstup ma od začiatku znepokojovali, lebo som mal v pláne isť na vrchol ako jednodňový trek, bez potreby ubytovania na chate v základnom tábore. Bohužiaľ všade aj priamo v Imlile som sa stretol s dvojdňovými, až trojdňovými výstupmi na vrchol a späť, na čo som nemal čas ani prostriedky.
Plán teda znel jednoducho. Kedže je to na vrchol podla máp asi 14 km a 2300 výškových metrov, nemôže mi to trvať hore 10 hodín. To bude asi nejaká chyba. Preto som si ihneď na druhý deň pobytu naplánoval horský trail beh smerom ku chatám vo výške 3207 m.n.m. s cieľom omrknúť si cestu, ako dlho to bude v skutočnosti trvať, keď pôjdeme na ostro na vrchol, aby sme si vedeli naplánovať koľko času budeme potrebovať a či sa to vôbec za jeden deň dá otočiť.
Príprava
S parťákom vyrážame okolo 11:00 z dedinky Aroumd (1850 m.n.m.) kde máme ubytovanie. Z Imlilu to trvá po tuto prvú dedinku cca 25-30 min pešo, ale my začíname tu. Podľa informácii sme mali pred sebou asi 4-5 km do poslednej osady Sidi Chamharouch. Odtiaľ asi 6 km na chaty. Vyrazili sme vyschnutým korytom rieky, v ktorom viedlo viacero cestičiek. Všetky ale smerovali k ľavej strane kopca, kde bola z diaľky vidieť zreteľne cestička po vrstevnici a aj prvé dve nazvime to občerstvovacie stanice. Ani nie za 20 min poklusu sme boli pri nich a na hodinkách nám pípali zdolané prvé 2 km. Začínal som tušiť, že niečo nieje poriadku a netrpezlivo som očakával, ako bude pokračovať cesta, kedže do polovice nám ostávali len 2-3 km. GPS nám hlásilo, že v tomto tempe sme v cieli na chatách za 1:20 hod. čo nás už úplne miatlo.
Pokračujeme stále po vrstevnici na ľavej strane údolia, miestami ťažký terén na vysoké kroky cez skaly, všade šmýkajúca sa prachová suť. Po chvíli zasa jemné stúpania, kde sa dá trochu pobehnúť. Začíname dobiehať miestnych obyvateľov a aj turistov, čo smerujú hore do osady a na chaty. Po 15 minútach obiehame ďalšie stavby s občerstvením a za 45 min. zastavujeme na vydýchanie pri opustenej malej chatičke. Tu stretávame dvoch mladých chalanov čo smerujú na chatu. Informujem sa ako ďaleko je osada Sidi Chamharouch. Na naše počudovanie nám vravia: „Hneď za rohom, už len dve zákruty a sme tam.“ Terén je pozvoľna stúpajúci, bežateľný. Tak sme vyrazili, že si oddýchneme až tam aj s doplnením tekutín. Hodinky ukazujú 51 min od štartu a sme v osade Sidi Chamharouch (2300 m.n.m.) ktorá je už z diaľky typická svojim bielym balvanom uprostred osady.
Tu si uvedomujeme že náš čas výstupu je dobrý. Ale keď sme zbadali, kde cesta pokračuje, bolo nám jasné, že tu už moc nenabeháme. Lepšie povedané, že začína tá pomalšia časť výstupu. V osade sa cez mostík prechádza na pravú stranu údolia do prudkého schodovitého stúpania, ktoré obchádza veľký kopec nad osadou. To najhoršie končí asi v 2700 m.n.m., po asi 30 minútach intenzívneho a rýchleho šlapania. Tu sa ale už na rýchlosti podpisuje nadmorská výška. Nie že by sa nedalo bežať, ale zle sa to rozdýchava. Volíme radšej dosť svižné turistické tempo, aby sme to udýchali. Na konci sa pod skalným previsom nachádza ďalšia občerstvovačka. Na každej, čo sme zatiaľ stretli, sa dá za cca. 1 eur dokúpiť 0,5 l voda, alebo Coca cola, Fanta, Sprite vo fľaši chladené priamo z potoka. Príjemné na občerstvenie a hlavne netreba ťahať veľa vody zo sebou. Aj keď sme vo výške 2700 m.n.m., dá sa povedať na vrchole Tatier, pohľad na okolie veľmi mätie, pretože okolo vás sú 3500-3800 m vrcholy. Stále sa cítite, akoby ste len začínali niekde v doline.
Pokračujeme. Hodinky ukazujú 7 km a my tušíme, že chaty už nie sú moc ďaleko. Ale nie sú ani v dohľade. Jediné, čo vidíme je v diaľke chodník, pekne po vrstevnici smerujúci niekde za roh. Nič moc, keď viete, že tam sa musíte dostať. Jediná útecha je, že už to nieje taká stena, ale prijemne rozložené stúpanie nahor. Po asi 10 min. vidíme v kopci ďalšiu občerstovačku. Tam sa dozvedáme, že na chatu to je už asi len 30 min. Nám práve hodinky ukazujú 2:00:00 od štartu. S pocitom, že už sa nejdeme hnať, ale to v kľude dojdeme k chate v pre nás prekvapujúcom a nečakanom čase, vyrážame na poslednú časť cesty. Na pár miestach nachádzame na chodníku zvyšky zamrznutého ľadu a po asi 15 min vidíme v diaľke chaty. Bohužiaľ, ideme v trailových teniskách a chodník začína byť čoraz viac zľadovatený. Na beh už vôbec nemyslíme a snažíme sa len bezpečne prísť ku chate.
Ku chatám dorážame podľa GPS v čase 2:35:00 hod. čistého času a 18 min prestávok. Čas 2:52:00 na chatu mi osobne vyčaril krásny úsmev na tvári, pretože už teraz viem, že pôjdeme na vrchol na jeden záťah. Po chvíľke oddychu dávame rýchly zbeh do dediny a za 1:20:00 sme doma na ubytovaní.
Samotný výstup
Samotný výstup začíname po dvoch dňoch 5:30 ráno. Po zhodnotení fyzických možností sme sa rozdelili na dve skupiny. 3 členovia Ja, Majo a Vraťo vyrážame 5:30 s ambíciou dobiť vrchol a ostatní 5-ti členovia bežeckého kempu vyrážajú o 10:00 s cieľom vystúpiť na ich osobné maximá do výšky 3207 m.n.m. nad chaty.
Našej skupine trvá výstup po dedinu Sidi Chamharouchasi 1:10 hod. Začína sa rozvidnievať. Vypíname čelovky, už máme zo sebou batohy s oblečením a turistické boty. Žiadne bežanie už nehrozí. Na chatách sme asi hodinu po svitaní pred 9:00. Niečo prejeme nasadíme mačky a pokračujeme nad chaty do sedla prudkým výstupom po sčasti zasneženej a z časti suťovej cestičke. Výstup je pomalý a strmý a výškové metre rýchlo pribúdajú. Ešte keď vidíme pod sebou chaty tak výškomer ukazuje cca. 3550 m.n. m.
Chaty sa strácajú a my pokračujeme jemnejším stúpaním pomedzi veľké skaly ďalej do sedla. Kamarát Vraťo začína pociťovať prvé príznaky výšky a spomaľuje tempo. Výška začína vyčerpávať. Po dohode, aby sa nedržal nášho tempa, ale pokračoval svojim, ideme ďalej. Máme ho stále na dohľad za sebou. Druhý parťák, tiež začína spomaľovať, tak sa ho snažím nabudiť a čakám ho na hranici každých 100 výškových metrov, aby sa sústredil len na šlapanie. Vždy keď prišiel ku mne, vedel, že je o 100 výškových vyššie :- ) Takto sme prekonali postupne 3700, 3800 i 3900 m.n.m. Na dohľad sme mali už koniec výstupu do sedla. Konečne sa nám v 3800 m.n.m. ukázal aj náš cieľ a ľudia ako mravčekovia na hrane hrebeňa, ako zostupujú dole.
Je deprimujúce, že oni to už majú za sebou a my len ideme hore. Mimochodom, boli sme poslední, čo vyrazili hore, za nami už nikto nešiel. Na druhej strane, keď sme videli ako vystrojení a aké típky po uši od prachu, zašpinení celí od hlavy až po päty, ako sa šmýkali pri zostupe, to nám dodávalo viac energie. Ak to vyšli oni, my to už nevzdáme. Po príchode do sedla vo výške 3900 m.n.m. ostával pred nami záverečný výstup po hrane hrebeňa miernym oblúkom, Tým sa vybral Majo a ja som išiel priamo hore, akože skratkou. Chyba. Čo sa javila ako vychodená cestička, skratka, bol čistý bordel,prach,jemná suť a voľné kamene čo sa zosúvali pod nohami vo veeeľmi prudkom svahu. Nebolo sa poriadne o čo zaprieť. Kým som vyšiel hore stretli sme sa skoro na rovnako s Majom. Ale mňa stála tá skratka neskutočne síl. Určite neodporúčam a treba to obísť po hrebeni sprava obchvatom. Vchádzame do skalnej steny odkiaľ je v diaľke vidieť už vrchol, výška je 4120 m.n.m. Vrchol sa zdá opticky ešte veľmi vzdialený. Asi za 10 min stojíme s parťákom na vrchole a rozjímame krásne výhľady. Tuobkal padol a 4160 m.n.m. je zdolaných. Zrazu necítiť žiadnu únavu, telo je plné energie a sily sa vracajú rýchlosťou blesku.
Je niečo po 12:30. Výstup trval aj z prestávkami cca 7 hodín, čistý čas na hodinkách ukazuje presne 6 hodín šlapania. Čakáme na tretieho člena asi 45 min na vrchole, ale ten nechodí. Tak sa zberáme na zostup a ideme mu naproti. Stretávame ho v skalnej stene asi 60 výškových metrov pod vrcholom. Je vyčerpaný, ale odhodlaný dokončiť výstup. Pokračujeme teda rýchlo na chatu, aby sme sa stretli z ostatnými členmi čo išli len na chatu do výšky 3207 m.n.m. a vedeli im podať informácie. Že sme OK, ale sa zdržíme a na chate počkáme, kým nezostúpi aj Vraťo. Chceme ísť spolu dole. Je 14:30 keď dorazíme na chatu. Naši priatelia sa práve chystajú a balia veci na zostup. Rozlúčili sme sa a my s Majom sme v obavách čakali, kedy sa vráti Vraťo. Je 16:30. Odľahlo nám, keď sa objavil v poriadku a plný síl pokračovať nadol. Trochu precenil svoje schopnosti a nadmorská výška mu dala poriadne zabrať. Ale s rozvahou a chladnou hlavou to bezpečne zvládol a o 17:00 ideme domov.
Čas pokročil a ja som potreboval do 20:00 vrátit v Imlile zapožičané mačky, tak ich beriem od parťákov a lúčim sa s nimi pod chatami. Beriem to poklusom, ako sa dá dole, aby som stíhal zísť do dediny, kým je obchod otvorený. Stihol som to zbehnúť za 2 hodinky a tesne po 19:00 byť v Imlile. Nohy som cítil, akoby mi ich kombajnom prešli. Úplne na šrot. Čakal ma ešte výstup domov do dedinky Aroumd a posledných 5 km a 350 výškových. Je 19:30 a ja som pred domom . Hodinky ukazujú 33 km, 2600 výškových a čistý čas túry 10:15 hod.
Čo na záver ???? Jediné, čo ma vtedy napadlo – dovidenia na Kilimandžáre: 5895 m.n.m.
[pl_section section=“widgets“ id=“1390819366″]
