Na Hrebienok nás tento krát vyvezie lanovka. Ľudí je pomenej a ja sa teším na zimný turistický výstup cez Rainerku na Zamku. Náš dnešný plán je jednoduchý. Krátka zimná túra na Zamkovského chatu, dobrý obed, kávička a Trigan wellness ako bonus. Ešte predtým kúpa náhubku pre Bekynu. Hoci nerada, do lanovky bez neho psy nemôžu.
Tatranský dóm
Na Hrebienku zažívame prvé prekvapenie. Chodník k Rainerke je pre zosuv chodníka uzatvorený. O tom nám dole nikto nič nepovedal. Obkračujeme davy turistov, motajúcich sa medzi stanmi s ľadovými sochami, bufetmi a sánkarskou dráhou.
Tatranský dom je najnavštevovanejšia atrakcia vo Vysokých Tatrách a práve to je aj dôvod, že sme odtiaľ zbrklo utiekli. Neušliapali nás. V hlavnom stane sa tento rok predstavila monumentálna stavba Adama Bakoša a jeho spolutvorcov Londýnske Westminsterské opátstvo. Sochami zaujal aj vedľajší stan.
Cvakli sme zopár fotiek a radšej sme vypadli z davov.
Po magistrále
Magistrála na Sliezsky dom bola príjemne prázdna. Konečne nám ponúkla to, čo sme hľadali. Ticho, pokoj a majestátnu prírodu Vysokých Tatier. Snehom sme sa brodili až k rázcestiu pod Slavkovským štítom. Obrátili sme, až keď Beky zapadla po uši do snehu. Ďalej sa dalo iba so snežnicami. Boli sme tu celkom sami. Za hodinu výstupu sme nestretli ani živej duše.
Turistika vo Vysokých Tatrách sa za posledné roky zmenila. Batôžkára (tobôž pripraveného) stretneš menej. Návštevníkom stačia lanovky, návštevy bufetov, stánkov, suvenírov,…
Otočili sme za mlsnými istotami Starého Smokovca. Máme tam svoje miestečko na skvelé vepřo, knedlo,…
Z hrebienka na Štrbské pleso
Jazdiť po Vysokých Tatrách autom sa nevypláca. Ak ste turista, zoderú vás z kože. Oveľa lepšou voľbou sú TEŽ (Tatranské elektrické železnice), ktoré ponúkajú celodenný (24hod) SMS lístok za 4€. Môžete sa tak pohybovať voľne medzi Štrbou, Štrbským Plesom, Smokovcami, Tatranskou Lomnicou a Popradom. Okruh. Je to sloboda. Najmä mimo sezóny, keď sa vám podarí aj natlačiť dnu. Mali sme šťastie, že sme išli z Beky. Každý nás mal rád. Mal som pocit, že každý cestujúci miluje labradora. Verím však, že láska by mnohých prešla, keby zistili aká pažravá Beky je a koľko toho denne toto 34 kg hoviadko zhltne.
Vyviezli sme sa na Štrbské pleso. Ďalším chodom dnešného dňa bol wellness v hoteli ***SOREA Trigan. Tento hotel sme si mimoriadne obľúbili ako lyžiari, pretože nás každé ráno skibussom vyvezie až na zjazdovku. V lobby má navyše skvelé pivo (na tatranské pomery za veľmi rozumné peniaze) a má veľmi pohodový bazén prístupný aj ľuďom, ktorí nie sú ubytovaní priamo v hoteli.
Trigan wellness
Saunu mám doma, saunu mám na plavárni. V saune mám kamarátov a rád v teple pokecám. Do sauny chodím každý týždeň už desiatky rokov. Je to ako pohár dobrého vína, ako chuť zrelej sicílskej paradajky, ako keď mi Beky ráno ňufákom behá po tvári. Po dobrej túre nič neuvoľní lepšie ako dvojhodinový wellness a masážou. A Trigan wellness je naozaj skvelý.
Plávame z kopca
Keď vstúpiš do bazéna s mimoriadne príjemnou vodou, máš pocit, že tá hladina je akosi našikmo. Akoby tiekla z kopca. Naklonená plošina? Fyzikálna anomália? Nie. Iba veľmi vydarený očný klam, ktorý umne využil architekt pri nosnej konštrukcii plášťa. Detičky sa špliechajú v detskom bazéne a ja si užívam kľud dospeláka. Občas zaplávam v proti prúde, nechám sa obhadzovať bublinkami z vodnej masáže. Užívam si hru svetiel. Zvečerieva sa a leziem do sauny.
Teplá je teplá a studená je studená
SOREA Trigan musím pochváliť najmä kvôli ochladzovaciemu bazénu. Riadna kosa. Dlho nevydržíš. Áno. Takýto chladný má ochladzovací bazén byť. A keď vleziem do sauny, má byť horúca ako sa patrí. Nie ako v mnohých hoteloch, kde sauna má horko ťažko 85°C a ochladzovací bazén 18°C. Ale chápem ich. Kto už potrebuje, aby v oáze relaxu niekto neskúsený v saune exol.
Wellness jednoducho musím mať a ten v Trigane je na Vysoké Tatry perfektný.
Po dobrom wellness nás čaká ešte chodník okolo medveďa. Jedného z mála, ktorého obdivujú aj deti. Iba niekoľko sto metrov od hotela je zastávka električiek na Štrbskom plese, ktorá vás za 30 minút odvezie kdekoľvek do podhoria Tatier.
Vysoké Tatry
Ak nelyžujete, ideálny čas na návštevu je neskorý máj, jún alebo september a začiatok októbra. Babie leto. Avšak Tatry majú svoje čaro aj mimo hlavnej sezóny. Iba škoda, že chodníky popri električke sa veľmi neudržujú. Je tu oveľa menej ľudí. Vy však máte čas pre seba a vnímanie okolitej prírody. Tá dostala od developerov a veternej kalamity z novembra 2004 (kedy padlo 12 600 hektárov tatranského smrekového lesa) riadne zabrať. Vždy sa sem však rád nostalgicky vraciam.
