Boli sme už pár kilometrov od Králikov, keď nám inštruktor bežkovania volal, že sa kurz ruší kvôli nepriaznivému počasiu. A tak sme hútali, čo z načatým dňom, pretože tu dole, kde bežný smrteľník nažíva, vládlo krásne slnečné počasie so silnejším ofukom frizúry. Kamarát poznamenal, že sme cestou míňali zrúcaninu hradu, ale nikto z nás nevedel o aký hrad sa jedná. Cieľ bol teda určený. Hrad Šášov.
Šášovské podhradie
Autom sme sa dostali do Šášovského podhradia, kde sme zaparkovali hneď pod hradom vedľa pamätnej izby. Tam nás už informovala zelená turistická značka že sme na správnej stope a za 15 minút sme na hrade.
Trasa nás viedla listnatým lesom a pod nohami nám vŕzgal sneh, to pre nás dolniakov je už raritné, pretože poznáme len blato. Sneh už ani nevieme ako vyzerá.
Po chvíľke stúpania sme sa dostali pod hrad, kde bol učupený altánok s cenníkom pochutín. Len škoda, že prázdny, lebo za tie uvedené ceny by bol hriech si nedať. 😜 A tak sme slinky poutierali a pomaly sme sa dostali k ľadovni, ktorá slúžila na uskladnenie potravín ako chladnička už od roku 1685. Do ľadovne nanosili napílené kryhy zo zamrznutého Hrona. Ľadovňa je dlhá 14,5m a vysoká 2,5m.
Studňa a ľadovňa
Ďalším unikátom je studňa, ktorej nevedia do dnešného dňa aká bola hlboká. V 80. rokoch minulého storočia ju vyčistili do hĺbky 14m, značná časť je už zvetraná.
Hrad Šášov má svoje strážkyne a záhradníkov v jednom, v podobe živých kosačiek. Pásli sa tu tri kozie krásavice, ktoré sa človeka vôbec nebáli, dokonca aj zapózovali pred objektívom pred hradom.
Na hrade stále prebiehajú záchranné práce, prezrádza to lešenie, popod ktoré vstupujeme do útrob samotného hradu.
Na hrade sa nachádza múr so skamenenými tvárami, ale ten sme nenašli.
História hradu Šášov
Hrad vyrástol na kopci s názvom Orlí Kameň vďaka bratom Vincetovi a Petrovi Vančovcom v rokoch 1242-1252. Hrad mal chrániť obchodnú križovatku a hlavne vyberať mýto. V roku 1252 bol vybudovaný gotický hrad s dominantou dvojpriestorového paláca stojaceho na najvyššom mieste. Vstup do hradu chránila valcovitá veža, v ktorej bola ubytovaná posádka. Medzi palácom a vežou bolo podlhovasté nádvorie, ktoré bolo na severe a východe opevnené kamennou hradbou. Stredoveké hrady mali zabezpečenie vodou a bolo to aj tu na Šášovskom hrade v podobe okrúhlej cisterny a napájaná bola zo všetkých striech hradu. V 15. stor. pre rozvoj baníctva bola na hrade vybudovaná veža. Posledné úpravy hradu bolo za čias Dóciovcov, ktorí zvýšili komfort bývania v hornom hrade.
Na hrade Śášov sa menili majitelia jedna radosť. Boli známi aj neznámi. Ale hrad mal pochmúrnu povesť od čiernej kráľovnej až po lúpežných šľachtičných. Veľké majetkové spory na začiatku účinnosti hradu boli medzi Banskou Štiavnicou a Svätobenediktínskym opátstvom, keď si hrad prehadzovali ako ping pongovú loptičku. Kráľ Žigmund daroval hrad kráľovnej Barbore v roku 1424. O 23 rokov neskôr ho mal Jiskra a žena Mateja Korvína Beatrix ho darovala rodine Dóciovcov. V 17. stor. bol majiteľom František II Rákóczi, ktorý bojoval proti cisárskej vláde vo Viedni a hlavný veliteľ cisárskeho vojska Siegert Heister vypálil hrad a ťažkými delami rozstrieľali múry, ktoré do dnešného dňa nikto neopravil.
Počas II. sv. vojny na jar v 45-tom, keď prechádzala ustupujúca nemecká armáda okolo hradu, našla si na hrade vhodné podmienky na pozorovanie a ostreľovanie. Miernejšie svahy zamínovali a vo vežiach si vojaci urobili pohodlie. Preto Červenej armáde nezostávalo nič iné ako do hradu Šášov opäť strieľať a zničiť ho viac ako bol. Paradoxne ešte v tomto čase vraj bolo vidno fresky a maľby na stenách, ale ako čas plynul všetko chátralo a nezachovalo sa nič.
Legenda o hrade Šášov
Jedna z legiend hradu hovorí, že údajne existuje podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa má nachádzať zasypaná žena s dieťaťom a manželom. Mali tam zahynúť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17. storočia pri pokuse uniknúť plameňom.
Niečo asi na tom bude, pretože hrad Šášov vyhľadávajú nadšenci duchárčiny. V noci tu vraj počuť detský plač, či nevysvetliteľné hafrovanie bateriek a cítiť tu zvláštnu energiu. Hlavne z izby kráľovnej a z pivnice.
No čo k tomu viac dodať… treba vyskúšať, my sme boli na návšteve počas dňa takže s takýmito zážitkami sme sa nestretli. 🙂
