Presne to je potrebné, ak je piatok večer a Vám sa už po robote nič, ale naozaj nič nechce.
Boli časy, keď sme výstup na Marhát (ten kopeček s rozhľadňou pri Piešťanoch) považovali za celovíkendovú aktivitu a pripravovali sme sa na ňu adekvátne celý týždeň. Dnes sme už starší a rozumnejší. Stačí keď sú 4 hodiny poobede a sused reštarťák zavelí: „Poď.“
Lámali sme, čo sa dalo. Aj tak sme 3 krát museli potlačiť. To keď predné kolo je už vo vzduchu, tretry stále zacvaknuté a zadné kolo márne hrabe v bahne a štrku. Treba sa naučiť elegantne a s gráciou padať.
Výhľad z rozhľadne rozhodne stojí za to. Ak počasie žičí vidíte nielen Zobor, Oponický hrad, Gýmeš či Mochovce, ale aj Tematín, Bezovec a ak boh dá aj Nováky, Prievidzu a okolité kopce. Mám priateľa ktorý už roky mapuje a fotí rozhľadne zo všetkých možných kútov v Čechách i na Slovensku. Tomuto koníčku sa začal venovať ako amatérsky fotograf a dnes je z neho výkonný športovec, cestovateľ a znalec prírody a turistiky. Vydáva knihy, publikuje, propaguje pohyb na čerstvom vzduch, nadchýna. Krásna práca. Ešte mu za to aj platia.
My ostatní máme z toho aspoň radosť. Tá radosť z dosiahnutia cieľa a prekonania samého seba fakt vystačí. 🙂
A čo vy reštarťáci. Gaučujete?
[bctt tweet=“Hojná večerička, pivko, snacky, dobrá telka, je veľa spôsobov ako hodnotne tráviť čas.“]
Do reštartnutia priatelia. Víkend volá.
