Vršatecké bralá
Vršatec je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na bradle Vršatec, nad obcou Vršatské Podhradie v Bielych Karpatoch.
Najvyššia časť sa nachádza severne od Ilavy, nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu Bielych Karpát. Ich dominantná poloha ich predurčila, aby na nich v stredoveku postavili Vršatecký hrad, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny. Dnes je Vršatec prírodná rezervácia. (wiki)
Vršatské bralá boli obývané už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Vršatské bralá sú tiež významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora.
Vršatecký hrad patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Mal chrániť hranice Uhorska a cesty vedúcej na Moravu. Jeho majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky.
Foto Helena Farkašová, Daniel Iľovský, Stano Krajňák
V 15. st. prešiel hrad rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá zmenila hrad na obytnú pevnosť s vlastnou pekárňou a neskôr sa v nej varilo aj pivo. Hrad vystriedalo niekoľko majiteľov, patril Ctiborovi z Ctiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnám Barbore i Alžbete.
V roku 1680 ho vypálilo cisárske vojsko, vyhorel aj za Rákocziho povstania a úplne bol zničený náhodným výbuchom v roku 1707.
Z hradu dnes môžme vidieť iba obvodové múry. Vstup do horného hradu je pre nebezpečenstvo pádu skál zakázaný. K hradu vedie nenáročný náučný chodník z Vršatského Podhradia. Parkovanie je možné priamo v obci Vršatské Podhradie. Z Vršateckého hradu je nádherný panoramatický výhľad na Biele Karpaty i Trenčín.
Ak idete na výlet autom, zaparkujte priamo v dedinke Vršatské Podhradie. Ak si chcete užiť cyklovýlet, doporučujeme zvážit cestu vlakom. Stanice Trenčianska Teplá, Dubnica, Ilava a prípojný vlak na Horné Sŕnie.
Po modrej značke priamo z blízkeho Vršatského Podhradia do sedla, resp. na parkovisko pod Vršateckým hradom. Výstup trvá cca 10 minút.
Po žltej značke z Červeného Kameňa pozdĺž bradla Vršatec – Javorník trvá asi hodinu.
Po zelenej značke z Bolešova trvá nenáročná túra cca 2 hodiny.
Hrebeňová červená trasa kopíruje chodník hrdinov SNP. Asi najdlhšia trasa však ponúka excelené výhľady cez Biely vrch na Trenčín a celú Považskú kotlinu. Na prechod budete potrebovať viac ako 2 hodiny.
Na spoznávanie Vršatca je ideálna kombinácia vlak a bicykel. Dôvod? Zastávky Ilava a Trenčianske Teplice, kde stojí aj vlak, ktorý vás môže vyviezť do Horného Sŕnia. Ideálne je tak cyklovýlet zokruhovať.
Nádherný MTB cyklookruh 31 km s 650 m prevýšenia vás prevedie najkrajšími časťami Vršateckých brál. Posledné kilometre sa iba spustíte dole kopcom do Ilavy. Trasa tu
33 km okruh s 860 m prevýšenia dá zabrať. Ak si chcete preveriť kondičku skvelá voľba. Trasa tu
34 km okruh so 750 m prevýšenia uz Ilavy cez Krivoklár. Trasa tu
