Keď sa povie Maďarsko, našinec si v mysli vybaví predovšetkým maďarské jedlo, Balaton a Budapešť. Turistiku asi ani veľmi nie. My sme však tento víkend na vlastnej koži zistili, že skutočná turistika sa dá robiť aj v tejto takmer čisto rovinatej krajine. A hoci Maďarsko je na vysoké kopce chudobné, na krásy prírody je napriek tomu určite bohaté.
Z Bratislavy sme vyrazili ešte v piatok (po práci a po škole) smerom na Balaton. Ubytovanie sme mali rezervované v Tapolci, v prenádhernom mestečku vo Vesprémskej župe. Mesto je známe najmä svojou jaskyňou, v ktorej sa dá aj člnkovať (absolvovanie tejto atrakcie sme si nechali až na nedeľu; každopádne v prípade záujmu odporúčam vstup do jaskyne si rezervovať vopred). Najmilším miestom tohto mesta je však jeho úplné centrum s Mlynským jazerom so zachovalým mlynom.
SzentGyorgy-hegy
Na turistiku, kvôli ktorej sme vlastne absolvovali túto ďalekú cestu zo Slovenska, sme sa vybrali v sobotu ráno, hneď po raňajkách. Autom sme sa odviezli po ceste smerujúcej do mesta Raposka. Dostali sme sa na križovatku, na ktorej cesta doprava by nás doviedla už priamo do Raposky, my sme však odbočili doľava, keďže cieľ našej túry bol vrch SzentGyorgy-hegy. Táto odbočka nás viedla do kopca popri viniciach. Bolo na nej niekoľko plôch vyhradených na parkovanie. My sme zastali asi na tretej. Konečne sme vystúpili z auta, aby sme sa mohli pustiť do ďalšieho vystúpenia, tentokrát už na kopec.
Vrchol Svätého Juraja
Peši sme pokračovali ďalej v ceste pod lesom popri viniciach a po pár metroch sme sa dostali k ústiu turistickej cesty označenej červenou turistickou značkou. Začalo sa stúpanie lesom, ktorý kde tu ustúpil, aby nám odkryl výhľad na okolitú krajinu. O niekoľko minút sme sa dostali na ďalšiu križovatku.
Podľa sprievodcu z internetu na vrch kopca by sme sa dostali oboma cestami, my sme si však vybrali tú vpravo. Na ceste vľavo totiž podľa sprievodcu hrozil stret s vysokou žihľavou. Ubehlo ďalších pár minút a my sme stáli na vrchu kopca, pôvodne sopky. Keďže vrchol kopca sa nachádzal vo výške 414 m. n. m., pričom už samotným autom sme sa vyviezli pomerne vysoko, výstup nám trval iba cca 20 minút. Aj napriek tomu, že sme stáli na relatívne nízkom kopci, výhľad sa nám naskytol úchvatný.
Pod nami sa nachádzali rozsiahle vinice, za nimi ďalšie kopce ako napr. Csobanc, Gulacs či Budacsony, v diaľke sa vynímala zrúcanina hradu Szigliget a za tým všetkým obrovský a nádherný Balaton plný plachetníc. Výhľad úplne iný, na aký sme zvyknutí u nás, ale pre svoju inakosť pre nás tak fascinujúci.
Na Vrch Svätého Juraja
Hore sme sa kochali pomerne dlho. Napriek krásnemu výhľadu, ktorý nám tento krátky výstup ponúkol, asi by nám bolo ľúto, ak by sme náš výlet ukončili tu. Preto sme sa rozhodli pokračovať v ceste ďalej. Začali sme zostupovať po opačnej strane kopca po žltej turistickej značke, až sme sa dostali k altánku, v ktorom bola uložená aj vrcholová kniha. Pero ku nej však pripevnené nebolo, takže naše podpisy v nej nenájde. Po žltej sme pokračovali opäť ďalej a dorazili sme k ďalšej „atrakcii“ tohto výletu – k bazaltovým kamenným vodopádom (bazaltovým orgánom). Unikátny geologický útvar vytvorený niekoľko miliónov rokov starou vulkanickou činnosťou bol pre mňa osobne asi top-kou toho dňa, či už som sa na ne dívala z vrchu alebo zospodu.
Zostupovaním sme išli ďalej až sme sa dostali k bývalej turistickej chate. Keďže sme mali v pláne obísť celý vrch sv. Juraja, ďalej sme mali pokračovať cestou vpravo. My sme sa však vybrali tou vľavo. Zlákal nás totiž prísľub ďalšej atrakcie – jaskyne, prístup do ktorej bol síce zahádzaný obrovskými kameňmi, no chlad, ktorý z nej vyrážal, sme mali cítiť aj na povrchu. A veru tak aj bolo…. Asi po minúte chôdze sa zrazu zozimilo a my sme začali vyťahovať mikiny. Stáli sme nad kopou kamenia a cítili výrazné ochladenie. Pri kope kameňov sme urobili jedno fotografické cvak, z ktorého síce ten chlad cítiť nebudeme, ale spomienky určite vyvolá.
Zo studenej „diery“ sme sa vrátili späť k turistickej chate, aby sme mohli pokračovať v ceste vpravo. Tam sme si museli dať pozor, aby sme sa nedali zlákať inými cestami a zostali na ceste označenej žltou turistickou značkou. Tá nás po chvíli doviedla na lúku, za ktorou stála krásna ortodoxná kaplnka. Na lúke nebolo ani živej duše, tak sme sa na nej zložili. Niektorí dospelí si trochu oddýchli a niektorí spolu s deťmi sa vybláznili ako za starých dobrých čias, keď sa deti ešte bláznili na lúkach a nesedeli pred počítačmi alebo s mobilmi v rukách 🙂
Po prestávke nás žltá značka ďalej viedla k pustovníckemu domu. Pred jeho bránou stál kríž. Za krížom však plot už nebol, resp. bol roztrhaný a my sme mohli vojsť dnu. Natrafili sme na starý opustený kostol plný špiny a bordelu, vhodný na natáčanie hororových filmov. Prešli sme sa po ňom a vydali sa na ďalšiu cestu. Po pár metroch sme však definitívne vyšli z lesa a ďalej sme pokračovali cez vinice. Pri každej jednej stál krásny vinársky dom a v jednom z nich sme objavili majiteľa, ktorý nás vpustil do svojej pivnice. Prebehla ochutnávka vín, ich kúpa a deti sa osviežili hroznovým muštom.
Bonusová kaplnka
Po osviežení naše kroky viedli ďalej cez vinice až sme sa dostali ku kaplnke Lengyel-kápolna. Kaplnku sme nechali za chrbtom a už po modrej turistickej značke sme pokračovali popod kopec k studničke Oroszlános-Kúta ďalej stále medzi vinicami až k miestu, kde sa náš výlet začínal – k parkovisku, na ktorom sme nechali „oddychovať“ naše autá.
Podľa aplikácie, ktorú som si na začiatku výletu spustila, sme prešli 5,5 km. Určite to nie je veľa, ale tých zážitkov, ktoré nám táto cesta ponúkla, bolo neúrekom a určite by som odporučila každému, aby si to sám prišiel užiť.
Pokiaľ sme neboli na úplne druhej strane kopca, počas celej cesty sme mali výhľad na zrúcaninu hradu v meste Szigliget. Takže ihneď ako sme nastúpili po túre do auta, vyrazili sme smerom k nej. Mali sme šťastie, vstup sme ešte stihli. Udržiavaná zrúcanina nám poskytla v mäkkých večerných slnečných lúčoch z jednej strany recipročne výhľad na vrch sv. Juraja a z druhej strany výhľad na Balaton, ktorý je od nej vzdialený už iba 1 kilometer.
Balaton
Takže je zrejmé, kde sme náš výlet ukončili – na Balatone aj s pravým maďarským langošom. 🙂
Záverečné hodnotenie:
Tento výlet bol trochu iný, na aké sme zatiaľ boli zvyknutí. Naše slovenské kopce sme vymenili za pár kopčekov na maďarskej pustatine. Výlet teda nebol náročný na kondíciu a bez problémov ho zvládli všetky štyri deti, ktoré ho absolvovali s nami – štyrmi dospelými, pričom najmladšia z nich má len 5 rokov. Náročný bol však na vstrebávanie všetkých tých krásnych vecí, ktoré nám ponúkol… A že ich bolo neúrekom. Vrátane hradu v Sümegu, ktorého návštevu sme absolvovali ešte v nasledujúci deň.
