Vo štvorici pri Dunaji alebo Tour de Malý Dunaj.
Už som celkom dlho plánoval cestu na bicykli popri Malom Dunaji až do Komárna. Väčšinou sa mi ten plán podarilo naplniť len do polovice. Priznám sa, je to celkom dlhá, asi 120 km dlhá trasa a vlakom naspäť mi nejak nedávalo zmysel. Jedného dna však prišiel ten správny impulz od Štefana.
Vo FB skupine Kardionapravniku položil otázku: „Kedy nám poukazuješ zákutia Malého Dunaja?“ Už nebolo cesty späť. Celú trasu som už mal dávno pripravenú. Dokonca aj vytlačenú. Pre každý prípad. A tak sme pri pive dohodli detaily a približný termín. Náš “Tour the Malý Dunaj“ sme rozdelili do troch dni, aby sme si to vychutnali naplno.
Piatok
Vyrážame z Vrakune
Bolo skoro ránp, krásne, slnečné ráno. Plán bol stretnúť sa už o 9:00, aby sme sa ešte mohli doma psychicky dostatočne pripraviť na tento krásny cyklovýlet. Petere, Štefan, Pišta a ja. Štvorica ambicióznych, vášnivých a nezlomných (rekreačných) cyklistov.
V tej chvíli sme nevedeli čo presne nás čaká. Okolie Malého Dunaja vie občas prekvapiť členitým terénom a množstvom komárov. My sme sa ale nedali zastrašiť! Suko masť (proti komárom) a mierne podhustené pneumatiky nám však dodávali istotu pokračovať ďalej v neznámom teréne. V pomerne svižnom tempe sme prešli okolo letiska, poľnými cestičkami a skratkami sme sa dostali do Malinova.
Zaujala nás netradičná rozhľadňa. Chlapci krútili hlavami: Čo to vlastne je? Nemalo veľký význam im to vysvetľovať, lebo najbližší otvorený bufet bol až vo Vlkoch a smäd je veľký pán. Tak sme sa zbytočne nezaoberali touto inak zaujímavou stavbou. Zvýšili sme teda tempo a orosená odmena (nealko radler) bola pre nás vo Vlkoch v tom teple vykúpením.
Janíky
Naša cesta pokračovala zaujímavým úsekom v Janíkoch. Krásne lúky, pasúce sa kone a kravy. To musím odfotiť! Neviem už kto to povedal, ale väčšinou to hovorí, ten, ktorý už nevládze a potrebuje trocha vydýchať. Fotil ale len Petere. Zaujímavé. Každopádne prišiel trocha prekvapivý moment, lebo nám zrazu zmizla cesta. Krátky úsek sme sa museli boriť cestou necestou. Nás to však neodradilo. Práve naopak, vidina asfaltu a betónu nám dávala optimizmus, že naša chrbtica dostane čas na regeneráciu.
Jelka
Po necelej hodine už sedíme v malej reštaurácii v Jelke (samozrejme pri Dunaji) a dopĺňame kvantá spálených kalórii fazuľovou polievkou. Nie je čas na zbytočné reči. Nás líder (Pišta) dostáva jasné pokyny a vyrážame ďalej. Asfalt postupne strieda poľná cesta a zľahka míňame Madarász (pre vodákov známe miesto), Potônské Lúky, až sa dostávame na sútok Čiernej Vody a Malého Dunaja.
Odtiaľ je už len kúsok k vodnému mlynu v Tomášikove.
Tomášikovský mlyn
Čo čert nechcel, tak hneď vedľa je reštaurácia a ponúkajú nám vychladený radler. Nemáme tu odvahu odmietnuť, aj keď trocha váhame. Vychutnávať si radler na terase pri pohľade na vodný mlyn, to nezažiješ každý deň. Pre istotu si dáme ešte jeden. Už len kvôli tej atmosfére.
Čaká nás ešte pár km dnes, tak meníme lídra. Nebol to ale dobrý nápad. Za Jahodnou dostáva Pišta defekt. Tento takticky ťah má za následok, že sa naša cesta nečakane predlžuje. Nevadí, je tu pekná príroda a úžasné ticho. Na Pištu , ktorý opravuje defekt síce nie je taký pohlaď ako na vodný mlyn, ale majú niečo spoločné: “To koleso treba opraviť“. Ako správni parťáci sme ho v tieni počkali a spoločne sa vydávame na posledný dnešný úsek.
Malé Dvorníky nám ponúkli peknú cyklotrasu až do Dunajskej Stredy. Práve tam sme sa rozhodli náhodným výberom ubytovať hneď vedľa Thermalparku. Relax vo vode po náročnom dni a spoločná nízkokalorická večera boli už len čerešničkou na torte.
Sobota
cez Klátov do Komárna
Vstávame skoro, veď nás čaká pomerne dlhá cesta v neznámom teréne. Pišta nám nachystal perfektné raňajky. Nízkotučný syr, diétna šunka, celozrnný chlieb, bio maslo a pomarančový džús. Ale nie, kecám. Džús bol jablkový! Týmito raňajkami sa chcel zrejme vykúpiť z nočného chrápania.
Po gastronomickom zážitku balíme veci a po malej technickej kontrole vyrážame na asi najkrajšie miesto tohto cyklovýletu. Klatovské rameno a vodný mlyn Dunajský Klátov.
Dunajský Klátov
To miesto stoji určite za návštevu. Voda úžasne čistá a krásna príroda. Vodný mlyn je miesto priam stvorené na relax. Asi po pol hodine pokračujeme nabití pozitívnou energiu ďalej. Lesné cestičky striedajú poľné až napokon sa v Trhovej Hradskej napojíme na cyklochodnik. Cieľ je jasný.
Termálne kúpalisko Topoľníky
Nechceme sa kúpať, ale pitný režim sa neoplatí zanedbávať. Čaká nás ešte asi 30 km mimo civilizácie a to v žiadnom prípade nemôžeme podceniť!
Dali sme aj krátku odbočku k sútoku Klátovského ramena a Malého Dunaja. Komáre nám trocha znížili plánovaný čas na fotodokumentáciu tohto miesta, ale tých 20 štípancov stálo za to!
Ďalšia dobrodružná časť našej cesty bola plná prekvapení a rôznych prekážok. Stavebná technika blokujúca cestu (bager, žeriav, dodávky), ale prešli sme asi aj cez nejaké zákazy. Čo už. Nás nič nezastaví!
Šliapeme už asi hodinu a obraz je pred nami úplne rovnaký. Po ľavej ruke les a Malý Dunaj – po pravej kukurica. Žiadne dediny, domy, chaty. Sme tu len my štyria. Nikto sa neodváži opýtať: “Kedy tam už budeme?“ Ani nie je treba, lebo v diaľke sa zrazu objavujú prvé domy.
Kolárovo!
Mesto kde vyrábali legendárne Babetty a tiež sa tam Malý Dunaj vlieva do Váhu.
My však mierime pri mŕtvom ramene ku drevenému mostu (jeden z najdlhších drevených riečnych mostov v Európe – má dĺžku 86m). Hneď vedľa je plávajúci vodný mlyn, v ktorom sa nachádza Múzeum vodného mlynárstva. Dohodli sme sa, že si tam na chvíľu oddýchneme a doplníme tekutiny. Niečo po zub sa hodí tiež, ale žiadny bufet tam nie je. Musíme si vystačiť s vlastnými zásobami.
Źivot cykloturistov je ťažký. Nevadí, do Komárna je to už len 25 km a po cyklochodniku. Bola to ale nekonečná cesta, ako týždeň pred výplatou. Žiadne odpočívadlo, žiadny bufet, žiadny človek. Našťastie náš staronový líder Pišta nasadil nadpriemerné tempo a s vypätím všetkých síl sme to dotiahli do úspešného cieľa.
Luxusné ubytovanie nám opäť zabezpečil Štefan. Za odmenu mohol určiť čo si dáme na raňajky.
Medzitým sme zašli do miestneho termálneho kúpaliska a večer sme si chvíľku príjemne pokeckali pri bližšie nešpecifikovaných potravinách a tekutinách.
Nedeľa
Vraj už ideme domov
Budím sa na vôňu praženice s cibuľou. Našťastie prekryla vôňu ponožiek a tenisiek s tričkami.
Petere už pozerá predpoveď a hlási mi pozitívnu správu. Dnes bude fúkať juhovýchodný vietor! Je síce trocha sklamaný, že za túto dobrú správu mu nevenujem moju porciu raňajok, ale jesť treba. Hlavne, keď Ťa čaká zážitkami nabitá trasa do Bratislavy. Po skvelých raňajkách a zbalení všetkých vecí sme si urobili poslednú spoločnú fotku pred odchodom.
Na bicykloch pokračujeme už len traja. Petere z osobných dôvodov ide vlakom. Už predsa len nie je najmladší a treba využiť aj dôchodcovskú zľavu na vlak. Našu cestu pri Dunaji do Bratislavy ťažko opísať. Je sakra dlhá, rovinatá a bezbufetová. (Od Šamorína sa to mierne zlepšuje). Skôr sme to brali ako kondičný test. Predsa len nejazdíme každý deň 100km.
Zvládli sme to ale bez problémov s troma oficiálnymi zastávkami. Na záver ešte jedno orosené v bufete a to už bola vlastne bodka za týmto skvelým výletom “Tour the Malý Dunaj“.
Maximálny zážitok, za minimálnu cenu.
Števo Chalúpka
Takto to zhodnotil Štefan a my s ním absolútne súhlasíme. Tento nenáročný cyklovýlet je vhodný pre všetky vekové kategórie a dá sa rozložiť aj do viacerých dní.
Za tri dni sa da vidieť veľa, ale určite nie všetko. Malý Dunaj ponúka mnoho krásnych miest, vodné mlyny, zaujímavé zákutia ale aj ticho a samotu. Zrátal by som na prstoch jednej ruky koľko ľudí sme stretli smerom do Komárna. Takže, ak si chcete oddýchnuť od mestského ruchu a kochať sa krásnou prírodou, pri tom aj trochu zamakať, tak neváhajte.
