Vlčí stezkou
Bol to taký oddychový spoznávací výlet s deťmi za šelmami. A presvedčil nás, že zabaviť deti aj ukázať šelmy sa dá. Humánne, zaujímavo a dobre.
Temer tri hektáre oplotenej divočiny. Ponad túto divočinu 300 m drevená lávka s ceduľami, informáciami a pozorovacími prístreškami. To je Vlčí stezka Srní. Nachádza sa na ceste do Modravy. Viac tu.
K výbehu sme sa dostali asi 2 km dlhým náučným chodníkom cez nádherný šumavský les, ktorý nás zoznámil nielen zo stopami šeliem vyskytujúcich sa na Šumave a niektorými miestnymi stromami a rastlinami ale aj emóciami znudeného najmladšieho člena výpravy: „Vlcí? Načó…„
Pozorovať divých vlkov vo voľnej prírode je na Slovensku ťažšie ako fotiť hlucháňa alebo medveďa. Na rozdiel od spomínaných dravcov, totiž v našich lesoch vlci temer nie sú. Čo sa nedá povedať o Šumave.
Šumava má údajne aj dve voľne žijúce vlčie smečky s malými vĺčatami. Veľmi starostlivo ich sledujú aj ochranári zo Správ národných parkov Bavorský les a Šumava. Ak ich chcete ale naozaj zažiť, treba prísť sem. A skoro ráno, kým nie sú vlci ostražití a ukrytí v skalách a pňoch.
Boli chvíle, keď sme schovaného vlka z lávky zbadali len s najväčším sústredením.
Ak máte na výlete zo sebou adolescenta, ktorý sa fakt veľmi, nekonečne nudí, môžte využiť okruh aj na fotografický workshop: „Ako zaujímavo odfotiť Šumavu a možno objaviť šelmu.“
Deťom chvíľu trvá kým zistia, že šelmy sú iba za plotom. Ale fotky prírody, ktoré môžu vďaka videniu mladého oka vzniknúť môžu prekvapiť.
Nezabudnite potom na chalupe mladú krv oceniť. 🙂
Výlet na Vlčiu stezku nezaberie viac ako dve hodiny. Pohodovka. Ale je to prvýkrát v mojom živote, keď som videl vlkov na živo.
