Po akcii „Sliezsky dom za jeden deň“ sme si dali novú výzvu. Zvládnuť na bicykli Malinô Brdo a Roháčske plesá vlakom ZSSK za jeden víkend. Dá sa to? Cestu som ani veľmi neplánoval. Je to na hlavnej trati Bratislava – Košice. Musí sa to dať. Skočil som do toho rovno po hlave. Cestovanie mi vrásky nerobilo. Skôr balenie.
Milujem jazdy naľahko. Bez báglov rozvešaných po bicykli. Pamätáte, ako sa Mr. Bean balil na letnú dovolenku? Som na tom podobne. S tým rozdielom, že ja som ani ten malý kufor nemal. Iba tri vrecká a malý batoh. Už o 5:30 ráno som stál na hlavnej stanici. Horalky Sedita to istia. Tak sa totiž volá môj vlak, z ktorého už pred desiatou vystúpim na stanici v Ružomberku. Ak pôjdete s bicyklom na vlak, dajte si trochu predstih, pretože lístok na bicykel si treba kúpiť priamo na stanici. Všetko prebehlo OK a na moje milé prekvapenie aj miesta vo vlaku bolo dosť.
Ružomberok
Vystupujem v Ružomberku. Zo stanice sa na Malinô Brdo dostanete ľahko. Ak neobjavíte staničný bufet. Nasmerujte si to okolo Tesca priamo na Hrabovo a ste v centre MTB raja. Míňam Ružomberské paneláky a potom aj tie hrabovské. Panuje tu rekreačnejšia pohoda, hoci trochu typizovaná. Developeri sa posnažili. Aj jazierko tu je.
Malinné a Malino Brdo
Som hore na Malinnom. Malinné a Malinô Brdo nie je to isté. Ak ste na Brde, ste iba v polovici cesty nahor. Ak si veríte, zacvaknete tretry a pokračujete ďalej. Cez Vlkolínske lúky, Sidorovo, smerom na Vtáčnik až na vrchol lanovky. Jazyk mám po pás a tečie zo mňa. Kráľovstvo za pivo. Som totálne šťastný. Dávka endorfínov zaberá lepšie ako Redbull. V očakávaní vychladeného piva sa bratám s lanovkárom. Nesklamal. Vytiahol jedno z chladničky. Medzitým sa lanovkou vyvezú čistokrvní zjazdári. Nedám sa zahanbiť.
Singletraily Malino Brdo
Posmelený idem s nimi vyskúšať prvý „modrý single trail“ z Malinného na Brdo. Ten sa ešte dá. Už po prvom kilometri ostatných nevidím. Beznádejne som zaostal. V doline sa cesta rozvetvuje a tu sa traily členia na modré, červené a čierne. Mám o sebe vysokú mienku a tak zamierim na červený. Uups skoro som pustil do gatí. Na toto asi nemám. Ani váhu, ani vek, ani bicykel, ani hlavu. Dvakrát mám zadné koleso vyššie ako hlavu. Cítim, že hydraulická sedlovka by bodla. A SPD tretry sú vhodné tak akurát na dobrého „papuláka“.
Single traily v bikeparku na Malinom Brde naozaj nesklamali. S poľutovaním konštatujem, že tie červené a čierne ma riadne prevetrali. Tie už pre mňa asi nie sú. Zapotený, ale šťastný. Spúšťam sa do Ružomberka a sadám na prvý vlak. Iba kúsok, pokračujem do Mikuláša. Zavesím bicykel a sadám do kupé. Niektoré staršie vagóny majú úžasnú výhodu.
Liptovský Mikuláš
Sklenenú kukaňu, cez ktorú vidíš z kupé na bicykle. Keď ho vidím, hneď som kľudnejší. Ak je totiž bicykel v chodbičke a ja naň nevidím, v každej stanici mám tik vstať a kontrolovať, aby mi ho nejaký poctivec nevyložil. Preto na dlhé trasy rád využívam pojazdnú úschovňu. Som spotený a je to cítiť. V kupé je hneď viac miesta. Aj premýšľam nad reštauračným vozňom, ale som skoro na druhom konci vlaku, tak tento benefit radšej vypúšťam. V Mikuláši riešim ďalší bod programu – hygienu.
A na tú existujú na Liptove hneď dve silné zbrane. Tou prvou je kaďa v Liptovskom Jáne a prirodzene Liptovský Trnovec a miestna Liptovská Mara. Je trochu chladnejšie a miestni rekreanti na mňa so záujmom pozerajú. Vlezie? Nevlezie? Som ľadový medveď, a inak racionálny a celkom čistotný človek. Do minúty sa kúpem. Operiem na sebe aj dresy. Veď do rána nejako uschnú. Tajne dúfam, že v Bobrovci nájdem „Jevičákov“. Každoročne organizujú pre deti stanový tábor. Ak tam budú, nebudem spať pod širákom.
Tento rok je to už 57. ročník detského tábora mesta Jevíčko. Rád ich navštevujem. „Kusek vedle sou teš Ostravaci.“ Bobrovecká dolina a Jevičáci začiatkom júla nikdy nesklamú. Stanový tábor stál, ako každý rok. A to sú moje istoty. Kým preberieme, čo sa za ten rok všetko stalo, je hlboká noc. Veľa toho nenaspím. Ale hotel mám jedinečný. Na Vinetoua.
Ráno vstávam celkom vyspatý a čerstvý. Čaká ma výstup na Ťatliakovu chatu. Budem tam aj o týždeň, ako turista. Cyklo výstup chcem však zdolať sám. Aby som sa ráno prebral, dám si malú rozcvičku. Tristo výškových po Bobroveckej doline. K rázcestiu na Tokarinách, k Bobroveckému lomu a k vodopádu. To stačí. Už mi je teplo a v žilách rýchlo prúdi krv. Keď sa vrátim do táborovej kuchyne, čaká ma zalievaný „turek“ a domáca vianočka so slivkovým lekvárom. Čo by sme robili bez žien. No nedaj si. Vyrážam na Zuberec, ale už v Matiašovciach stojím. Práve okolo mňa hučí pelotón Oravamanov – triatlonistov, ktorý v rámci jedného z najťažších slovenských pretekov – Orava Man – stúpajú cez Huty až na Ťatliakovu chatu. Po krátkom vyjednávaní mi organizátori dovolia pridať sa do pelotónu. Budem na bajku aktívne fandiť a spolu s nimi sa predriapem cez priesmyk na Huty. Už keď sa spúšťam do Zuberca je mi jasné, že v tomto tempe to asi nedám. Korigujem plány a hlava velí byť rozumný a na Zverovke skončiť. Rád počúvam dobré rady.
Dávam to iba po Zverovku. Pod Roháčske lanovky. Začína pršať. Na Ťatliakovu chatu už nevyjdem. Idem radšej fandiť do cieľa. Má to svoje výhody. Mám výhovorku a nemusím to do kopca lámať. Najkrajšie zábery Roháčov padli. Na úkor fandenia a športu. Nič to. Už budúci týždeň to istí. Prídem zas. Tentokrát ako turista.
A to je už koniec víkendu. Trochu prší, idem na stanicu do Liptovského Mikuláša. Prvým rýchlikom ZSSK hajde domov. Vlak je plný, ale miesta na bicykel je dosť. Vešiam bicykel, sadám vedľa neho a polku cesty prespím. Dva aktívne prežité dni.
Stanica Vinohrady
Bývam v Rači a neviem si vynachváliť stanicu Vinohrady. Ak tam vlak nestojí, ani ho neriešim. Našťastie rýchlik R 610 „iZlato“ prichádza včas a na Vinohradoch vystupujem. Doma si zbehnem na zaslúženého čapáčika a večer už pohodovo gaučujem. Skvelý víkend plný zážitkov. Aké mi auto a neosobný presun z miesta na miesto nikdy nedá. Ešte záverečná bilancia.
- Dopravné náklady na vlaky ZSSK celkom 25,40 € plus 3 € za bajk (BA – RB – LM – BA).
- Ubytovacie náklady 0 € s radosťou a romanticky po indiánsky.
- Náklady na pivo – zatajím, ale nepresiahli očakávaný štandard.
- Tiež som zjedol 6 kg melón a padlo aj nejaké vepřo, knedlo. Aj halušky boli.
- Spoznal som kopec nových skvelých ľudí a po roku stretol kopec starých kamarátov.
- Pofotil som si do sýta. Moja kreatívna dušička pookriala.
- Objavil som nové miesta a nové trasy, siahol som si na dno síl, a raz som skoro pustil do gatí. Tiež som sa kriticky zahľadel na svoje schopnosti. Kríza stredného veku nepustí. 🙂
Rada na záver. Ak si chcete na Malinnom dobre zazjazdovať, investujte do celodennej pernamentky na lanovku. Nestojí veľa a lanovka je skoro prázdna. Uzjazdujete sa na desiatkach trailov. Tu sú cyklotrasy Malinné a prehľadná mapa celého cykloareálu. Pozrite si krátku videoreportáž:
A kam ďalej?
Chcem objaviť čaro železničných trás v okolí Turca, Kremnice a Handlovej. Tiež možno navštívim znovu Zliechov a Rajec. Dobrý plán na niektorý letný víkend. A rozhodne stojí za to vyskúšať deň v mestskej integrovanej dopravy a skúsiť presuny na bajku medzi Račou, Vinohradmi a Záhorím.
Foto: Peter Ertl
