Jednodenné výlety vlakom a bicyklom považujem za oveľa dobrodružnejšie ako sa len niekam doviezť autom. Vždy ma naplnia množstvom zážitkov. Tiež preto, že je to veľmi pohodlné. Som vláčkar. Pretos sme sa vlakom vypravili na Považský hrad.
V Bratislave bývam len kúsok od stanice Vinohrady, kde stojí väčšina rýchlikov. Tie ma do dvoch hodín dovezú do polky Slovenska. Skúšali sme už jednodenný výlet do Tatier, Vrútok, Piešťan, Liptovského Mikuláša i Rajca. Ešte sme sa však nepristavili pri zastávke Považská Bystrica. A neprávom.
Prečo vystúpiť s bicyklom v Považskej Bystrici z vlaku?
Okrem neobjavených MTB terénov ponúka Považská Bystrica hneď dva skvelé ciele: Považský hrad a Manínsku tiesňavu s jej následným predĺžením až na Súľovské skaly. Mojim dnešným cieľom sa stane Považský hrad.
Na Považský hrad
Z Považskej Bystrice prejdete most a vyrazíte do obce Považské Podhradie. 6 km asfaltová cesta vedie popri rímskokatolíckom kostole až na malé parkoviska pri renesančnom kaštieli Burg. Hneď za ním prejdete na lesnú cestu, ktorá vás dovedie na čistinku s informačnými tabuľami. Kúsok ďalej je aj ohnisko s posedením. Po asi 200 metroch prudšieho stúpania dorazíte priamo pod hrad. Na hrade sa nachádza drevená lávka, ktorá ponúka skvelé panoramatické výhľady na ďalší možný cieľ výletu – Veľký a Malý Manín. Tie spolu vytvárajú úžasný cestný prechod – Manínsku tiesňavu.
Chybou lávky je fakt, že žiaden most cez Váh inde ako v Považskej Bystrici nevedie. Ak chcete ísť z Považského hradu na tiesňavu, iná cesta ako dookola cez Považskú Bystricu nevedie.
Považský hrad
Považský hrad bol podľa neoverených zdrojov postavený niekedy okolo roku 1128. Prvá overená písomná zmienka o ňom ale pochádza až z roku 1316 kedy je hrad spomínaný v listine Matúša Čáka Trenčianskeho ako jeho hrad Bystrica. Hradný vŕšok bol však obývaný už omnoho skôr. Hrad bol pomenovaný po riečke Bystrica, ktorá aj teraz preteká Považskou Bystricou. Nesie však už názov Domanižanka.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho vystriedal hrad veľa rôznych majiteľov. Boli nimi kráľ Žigmund, Stibor zo Stiboríc, kráľovná Alžbeta, Ján Huňady a Matej Korvín, ktorý ho roku 1458 podaroval Ladislavovi Podmanickému a odvtedy sa hrad stal pýchou rodu Podmanických, ktorý ho preslávil.
Podmanickí
Bol mocný rod, ktorý ovplyvnil dejiny celého Uhorska. Ladislav mal troch synov, Jána, Michala a Štefana. Ján sa stal bratislavským županom a poradcom kráľa Ľudovíta II. Za jeho verné služby dostal do vlastníctva Sučany, Žilinu a Strečno. Druhý syn Štefan Podmanický sa stal nitrianskym biskupom a najvplyvnejším cirkevným hodnostárom Uhorska. Neskôr v Belehrade korunuje Ferdinanda Habsburgského a Jána Zápoľského za Uhorských kráľov. Tretí syn Michal sa stal veliteľom kráľovej osobnej stráže, čo sa mu stalo osudným, pretože v roku 1526 umiera počas bitky pri Moháči. Michal Podmanický mal 3 dcéry a synov Jána a Rafaela Podmanických. Tí preslávili hrad Bystrica azda najviac, svojimi lúpežnými výpadmi. K tomuto sa viaže aj povesť o krásnej Hedvige.
traduje sa z povestí
Rafael Podmanický počas jedného zo svojích lúpežných výpadov natrafil na kočiar poľského šľachtica, s ktorým cestovala aj jeho krásna dcéra Hedviga. Rafael na tento koč zaútočil, služobných pohádzal do rieky a jej otca zranil. Ten ostal ležať v jarku a zápasil o život. Krásnu Hedvigu uniesol na hrad a tam jej vyznal lásku. Hedviga mu ale jeho city neopätovala. Keď sa vrátil Ján tak svojho brata vysmial avšak keď uvidel Hedvigu taktiež sa do nej zamiloval. Medzi bratmi tak vyrástla nenávisť, ktorú zmiernila len správa o Budatínskom hrade. Ten bol slabo strážený pretože hradný pán odišiel za kráľom a tak sa tam vydali a dobili ho. Medzitým jeden sedliak našiel otca Hedvigy a vyliečil ho. Spolu s ním zosnovali vzburu a spolu s ostatními poddanými sa vydali na hrad, vypálili ho a Hedvigu zachránili. Keď sa bratia Podmanickí vrátili z Budatína hrad bol v plameňoch. Museli prosiť kráľa o milosť, pretože ich podlé činy vyšli najavo. Kráľ im milosť udelil a tak do konca života ostali jeho verními služobníkmi.
Posledními panovníkmi hradu boli začiatkom 17. storočia Ballasovci. Tí dali spustošený hrad opraviť a postavili aj kaštieľ Burg a kaštieľ v podhradí. Napriek opravám bol pre nich Považský hrad nepohodlný a tak sa presťahovali do kaštieľa v podhradí (v dnešnej dobe už ruina). V roku 1698 bol hrad obsadený vojskami Imricha Tököliho a tak z obavy aby sa nestal sídlom povstalcom ho dal cisár zničiť. Odvtedy bol už iba ruinou.
Výšľap na hrad nieje veľmi náročný, skôr zážitkový. Vhodný aj pre deti a turistické zastavenie.
Manínska tiesňava a Súľovské skaly
Ďalším možným cieľom Považskej Bystrice je Manínska tiesňava a prechod na Súľov cez dedinku Vrchteplá. Ak si chcete preveriť nohy, skúste si dať výšľap na Pamätník SNP vo Vrchteplej. Je to zážitok. :-). Viac v reportáži Manín MTB Čičmany Súľovské skaly.
