Alpy Slovensko na bicykli. Tento výlet som plánoval roky, absolvovať cestu z Álp až na Slovensku bol môj sen ešte kedysi pred 15 rokmi. Potom ma ale začali baviť viac kopce, a tak som to stále odkladal. Niekoľko minulých rokov som trávil dovolenky na Balkáne, o čom som už pár článkov napísal a proste to už chcelo zmenu. Aj okolnosti po jarnom covide a zdravotných problémoch mi naznačovali, je ten správny čas na oddychovú cyklistiku.
Pekne poporiadku, z Bratislavy máme priame vlakové spojenie do Zurichu a to treba využiť. Na mape mám vyhliadnutý bod štartu svojej cyklocesty vo Feldkirch, odtiaľ kreslím trasu do St. Moritz a potom už po toku riek Inn a Dunaj až do Bratislavy. Začiatkom júla sa snažím kúpiť lístky a na júl sú jediné voľné miesta aj s bicyklami na piatok 14.júla, dokonca 1.trieda za super cenu 60 Eur na osobu komplet s bicyklom a miestenkami (bežne to je kľudne až okolo stovky). Nuž vybavujem s kamošom dovolenku a máme teda dokopy 10 dní na približne 1000 kilometrov. Ako sa blížil termín odchodu, zisťujem pri skúmaní trasy blízkosť vysnívaného Stelvia, samozrejme hneď ukladám alternatívnu trasu, veď sa uvidí, aké budú okolnosti, počasie a sily po úvodných kopcoch.
Deň prvý – vlak a úvodné tri krajiny
Je tu deň odchodu. Nezvyčajne štvrtok musím po normálnom pracovnom dni rýchlo za hodinku všetko pripravené pobaliť, nahádzať na bicykel a chytiť posledný vlak z Banskej Bystrice do Bratislavy, odkiaľ nám to vyráža skoro ráno smerom pod Alpy. Snáď som nič nezabudol, uvidíme prvý deň na ceste. Krátka noc v centre Bratislavy, ráno nasadáme na luxusný Railjet 1.trieda a takmer 9 hodín cesty aj v rýchlosti vyše 230 km/h premýšľam, ako tento výlet dopadne. Totiž bola tu stále aj možnosť, že sa budem musieť vrátiť predčasne domov zo zdravotných dôvodov.
Štart z Feldkirchu
Je niečo po 15:00, vlak nakoniec schytal meškanie skoro hodinu a my vystupujeme na konci Rakúska vo Feldkirch. Balíme všetok náklad na bicykle a snažíme sa vymotať správnym smerom. Po pár minútach už vstupujeme do Lichtenštajnska, robíme nákup, po chvíli v kríkoch prezliekame cyklo a užívame parádne cyklotrasy s horami v okolí.
Dnešným cieľom má byť ubytovanie dohodnuté cez WarmShowers v Thusis, ale máme to 90 kilometrov a zostáva len pár hodín. Motáme sa obchádzkami Vaduzu, vstupujeme už do tretej krajiny, Švajčiarska a prichádzame o internet. Kilometre nabiehajú pomaly, aj keď trasa je rovinatá a ja nemám ako informovať, že na nocľah naozaj dorazíme.
Thusis
Je niečo po 19tej, my sme niekde v Chure a stále nás čaká polovica cesty, Tak len šlapeme aj úvodné kopčeky a pred mestom Thusis zvažujeme ako ukončiť deň, v kempe v meste za 30 eur, alebo vyšlapať 150 výškových na dohodnuté ubytovanie? Riskli sme kopec, rodina nás prekvapivo čakala na terase aj s večerou ešte pred deviatou večer. My len rýchlo rozkladáme stany, hodíme sprchu a predebatujeme zvyšok večera, sme ich prví hostia z východu. A tiež prví, čo neprespali dnu ale stanovali na záhrade, proste sme museli otestovať nové stany v horských podmienkach.
Deň druhý – prvé stúpanie do St. Moritz
Ráno pripravené raňajky, zapisujeme sa do ich knihy návštev, zapichujeme vlajočku do mapy hostí a vyrážame na našu pôvodne jedinú horskú etapu do St. Moritz. Pôvodne som mal pripravenú trasu cez Julierpass, ale na radu domácich volíme údajne kľudnejšiu cestu cez Albulapass, kadiaľ vedie aj železničná trať zapísaná v Unesco.
Samozrejme ráno klesáme večerné výškové metre, a stúpame na opačnej strane doliny do hôr. Tu ma obieha skromne nabalená gravelistka s pokrikom Viel Spass, tak je mi hneď jasné, že to asi dnes bude zábava.
A veru striedajú sa väčšie stúpania s ešte väčšími. Prechádzame popod železničné mosty kľučkujúcej trate. Zvykám si na jazdu s pár desiatkami kíl nákladu, až prichádzame do zrejme poslednej dedinky pred vrcholom, Bergun.
Posedíme hádam aj hodinu. Ja chytám konečne wifi miestneho hotela a žiadam o heslo, švajčiari proste nemajú voľné wifi a hlavne nikde nepredávajú dátové simky. Zlatý dobrý Balkán.
Lai da Palpuogna
Po občerstvení bojujeme s ďalším stúpaním k jazeru Lai da Palpuogna, kde chvíľu zariskujem s dronom. Potom už len záverečné, ale ťažké kilometre až na vrchol Albulapass vo výške 2315 mnm. Kontrolujeme ceny v hoteli, polievka za 14 frankov, cestoviny 25 frankov, ďalej ani nečítam a frčíme smerom dole.
Mimochodom, ak toto bola kľudnejšia cesta a menej dopravy, nechcem vidieť tú dopravnú tepnu cez Julierpass. Užívame zjazdy až do doliny, a odbočujeme mimo trasy naspäť k St. Moritz.
St. Moritz
Prechodom iného sedla sa teraz musíme vrátiť asi 15 km, ale proste som chcel okuknúť toto snobské mesto. Aj tie krátke kilometre sa idú ťažko proti vetru. Pauzujeme v meste pri železničnej stanici, chytáme wifi z vlaku, a kupujem aj suveníry, drobnosti a hneď 50 Eur fuč. Okolo prefrčí Ferrari, potom Rolls Royce a vidím, že sme tu správne.
Krátkym okruhom prejdeme mesto, vidím luxusné hotely, kam sa v živote nedostanem. Prejdeme okolo jazierka pre pár fotiek a frčíme naspäť na trasu smerom dnešný kemp v Chapelle. Opačne po vetre to ide skvele a 30 km máme za hodinku. Recepcia je už síce zavretá, ale objaví sa domáca a za 15 Eur na osobu zostávame. Sprchy aj kemp celkove veľmi fajn.
Alpy Slovensko na bicykli. Ráno vstávame, čaká nás vysnívané stúpanie na Stelvio Pass.
- 2. časť Stelvio Pass, Umbrail pass, Nauders
- 3. časť Popri Inn a Dunaji domov
