Ráno na Sásovej začína s nekonečným elánom a pohárom instantnej kávy. Dnes je ten deň! Ideme vlakom a bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom. Prvá vec, ktorú si človek pri tejto výprave uvedomí, je fakt, že sa oplatí prevoz bicykla vlakom (najmä na menších tratiach a ak je vás viac) dopredu plánovať. Ale optimizmus je našou najsilnejšou zbraňou. Spustíme sa na bajkoch.
Na železničnej stanici zistíme, že náš vlak má 10-minútové meškanie. „To nič, to je v norme,“ hovoríme si s úsmevom pri popíjaní ďalšej instantnej kávy zo staničného automatu. Chutí tak trochu ako trest za naše prehrešky.
Stanica Banská Bystrica
Keď konečne nastúpime do vlaku, tešíme sa na príjemnú jazdu slovenskou krajinou. Avšak naše očakávania o romantickej ceste vlakom sú rýchlo skrotené realitou – do vlaku sa nás chce dostať s bicyklami viac. Našťastie, nakoniec sa všetci upraceme a nájdeme dokonca voľné miesta pri okne. Sedenie pri okne je vždy výhrou, pokiaľ vám nevadí pravidelné poklepkávanie na hlavu od priliehajúcej tašky pasažiera oproti.
Vedľa nás sedí miestny znalec vlakových tratí, ktorý je ochotný podeliť sa o každý detail cesty. Po chvíli už vieme nielen všetko o histórii trate, ale aj o rodinnej histórii tohto milého spolucestujúceho. A práve vtedy, keď sa dozvedáme o jeho treťom bratrancovi, vlak zastavuje v Brusne.
Stanica Brusno
Konečne sme v Brusne! Vystúpime z vlaku, povykladáme bicykle a zhlboka sa nadýchneme čerstvého vzduchu. Kúpele nás vítajú svojou pokojnou atmosférou a krásnou prírodou. Hneď pri vstupe nás upúta nápis „Kúpele Brusno: Zdravie, Relax, Oddych.“
Keby sme nemali bicykle, možno by to aj platilo a boli by sme na správnom mieste.
Cesta na bicykli na Chatu pod Hrbom z Brusna je ako cykloodysea. Môžeš sa vydať niekoľkými trasami, kde ti príroda ukáže svoje najkrajšie, ale aj najzákernejšie tváre. Priprav sa na pomalé ale systematické 14 km stúpanie, možné holoruby a lesnú zver. Zapíname prilbu, štartujeme rolničky na medvede a šliapneme do pedálov! Optimizmus je základ! Trasa na Chatu tu
Cesta hore
Prvé kilometre sú krásne. Trasa je hladká, stále s miernym stúpaním, slnko síce svieti ale milosrdné stromy často robia tieň a vietor tiež príjemne chladí. Cesta začína stúpať. Najprv len mierne, potom trochu prudšie ale nevzdávame to. S každým ďalším záberom sa pýtame, prečo sme sa rozhodli pre túto trasu. Veď v Brusnianskych kúpeľoch mohlo byť tak dobre…
Brusnianske kúpele
Malebná lokalita kúpeľov na Horehroní, obklopená hustými lesmi a čistými prameňmi, láka návštevníkov svojou liečivou vodou a pokojnou atmosférou už viac ako sto rokov.
Najväčší rozmach kúpeľov nastal na prelome 19. a 20. storočia. V tomto období sa začali stavať nové kúpeľné budovy, hotely a liečebné zariadenia. Kúpele Brusno sa stali obľúbeným miestom pre oddych a liečbu pre ľudí z celého Rakúsko-Uhorska. V roku 1890 boli kúpele Brusno oficiálne uznané za liečebné kúpele a začali poskytovať široké spektrum liečebných procedúr založených na minerálnej vode. Táto voda je bohatá na hydrogénuhličitany, vápnik a magnézium, čo ju robí ideálnou pre liečbu rôznych ochorení, najmä tráviaceho ústrojenstva a pohybového aparátu.
Tiež na kŕče v nohách po vybajkovaní Hrbu.
Naspäť k cyklistike
„To zvládnem,“ povzbudzuješ sa, zatiaľ čo sa pred tebou objavujú serpentíny, ktoré by zahanbili aj alpské cesty. Cítiš každý sval, o ktorom si ani netušil, že ho máš, a tvoje pľúca sa snažia držať krok s tvojou ambíciou vyliezť na Hrb. Pred koncom Ľubietovej zídeme na cestu. Zjaví sa aj malý horský bufet bieloruského typu.
Dcéra strávila v Bielorusku na štúdiách vyše pol roka. Keď sa vrátila zahlásila: „Tatino Minsk je mesto, kde všetko majú, ale nič nefunguje. Majú plaváreň, ale nie je v nej voda. Aj balet majú ale nehrajú. Majú reštauráciu ale je zavretá.“
Preto bufet bieloruského typu. Tiež zavretý. Záchranná pivná stanica tentokrát nefungovala. Zastavil by si sa, hodíl šlofíka na lavičku a objednal si niečo na doplnenie energie. Koláčik, Horalka, pivo či kofola by chutili skvele. Keby bolo otvorené.
Míňame dvoch cyklistov, ktorí sa vracajú a majú podobné pocity o smäde a nezlomnom duchu. „Ešte kúsok a ste tam,“ posmeľuje nás maník, ktorý to už má za sebou.
Posledný úsek za Ľubietovou je ako finálna skúška vytrvalosti. Štrk, korene a kamene sa snažia dostať ťa z bicykla, ale ty pokračuješ. Cesta je úzka a kľukatá, ale každý záber do pedálov ťa približuje k cieľu.
Chata pod Hrbom
A potom, zrazu, sme tam. Chata pod Hrbom sa pred nami objavila ako oáza v púšti. Zosadáme z bicykla s pocitom triumfu a úľavy. Pohľad na krásnu prírodu, ktorá nás obklopuje, je odmenou za všetku tú námahu. Neskončili sme. Zamykáme bicykle a podobne ako na Volovci. pešo sa vydávame až na vrchol Hrbu.
Po návrate si doprajeme. Chata je útulná a ponúka všetko, čo potrebujeme – dobré jedlo, orosené a nádherné výhľady. Sadneš si a konečne si vychutnávaš zaslúžený oddych.
Cesta dole je jedna veľká pohoda. Aby sme stihli. púšťame to po ceste do Ľubietovej. Nebrnkneš do pedála a ani sa nenazdáš, opäť si v Brusne pred stanicou.
Čo dodať na záver?
Výlet bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom nie je ultra kondične náročný. Ale práve Hrb a Chata pod Hrbom je jedným z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2024. Cyklotrasa preverí nielen vytrvalosť a odvahu ale aj schopnosť smiať sa sám na sebe. Vlakové spojenie zas preverí tvoje vyjednávacie schopnosti pri nakladaní bicykla. A ak máš polovičku, ktorá nenávidí bicykel, odlož ju v Brusne, nech si užije wellness a bahenný kúpeľ. Ani sa nenazdá a má na tvári vrstvu blata, ktorú by je závidel aj poriadny diviak. Ale je to kúpeľné bahno, takže to nikomu nevadí. Malo by jej to navyše priniesť zdravie a krásu.
My na stanici uprednostňujeme chladené orosené. O zvyšok trasy sa už postará vlak, ktorý chodí v pravidelných 2 hodinových intervaloch. Ak prijmete výzvu zdolať túto trasu bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom neobanujete. Garantujeme, že to bude stáť za to!
