Neodolali sme ponuke navštíviť národný park Muránska planina v Slovenskom rudohorí, ktorý je najmladší národný park na Slovensku. Zároveň sme sa vybrali pozrieť aj tretí najvyššie položený slovenský hrad nad obcou Muráň a zistiť odpoveď na otázku kto bola Muránska Venuša.
Muránska planina
Jedno slnečné ráno sme si naplánovali navštíviť zaujímavé miesta tohto kraja : napr. sysliu lúku, areál Predná Hora a hrad Muráň. Pri presunoch z miesta na miesto sme si pomohli autom, aby sme zvládli všetko podľa plánu. Prvé naše zastavenie bolo na hrade. Zrúcanina sa rozprestiera na dolomitovo-vápencovom vrchu Cigánka (935m n.m.) v Spišsko-gemerskom krase.
Cigánka
Podľa povesti sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky a vzal si ju za ženu. No ona si nevedela odvyknúť od predošlého života a vždy, keď muž nebol doma, privolala na hrad svoju rodinu. Preobliekla sa do cigánskych šiat, nakládla oheň, po cigánsky piekla a zabávala sa. Jedného dňa kapitán prichytil ženu pri čine a hodil ju do priepasti. Od toho času sa hradná skala volá Cigánka.
Veľká lúka
Išli sme na horskú lúku, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Národného parku Muránska planina. Mali sme vybavené povolenie na parkovanie pred Veľkou lúkou (900m n.m.), čím sme si uľahčili návštevu hradu.
Za dobrého počasia tu možno vidieť voľne chované kone na planine. Pôvodne sa tu choval hucul, potom jeho krížence a dnes čistokrvný norik. Tento chov bol uznaný za šľachtiteľský a za génovú rezervu norika muránskeho typu. Nemali sme také šťastie, lebo mrholenie zlákalo kone sa schovať.
Muránsky hrad
K zrúcanine hradu vedú viaceré trasy. Po červenej turistickej značke z parkoviska pri cintoríne v obci Muráň s prevýšením cca 450 m alebo s menším prevýšením po žltej turistickej značke zo sedla Predná Hora.
Naše spoznávanie začalo na určenom parkovisku pred Veľkou lúkou a vybrali sme sa cestičkou po modrej turistickej značke do lesa, kde nás smerovník neomylne naviedol. Sústavné klesanie cestou nádherným lesom nás trochu zneistil či ideme dobre. Široká cesta mala klesajúci charakter až k Chate pod Muránskym hradom (843 m n.m.).
Za chatou sme prešli okolo Coburgovského pamätníka a nasledovalo už iba stúpanie po červenej turistickej značke smer hrad. K vstupnej hradnej veži sme išli kamienkovou cestou a čarovná príroda dotvárala nádhernú kulisu tohto miesta. Tesne pred gotickou hradnou vežou bolo najnáročnejšie stúpanie.
Najprv nás cesta viedla cez obrovské skaly a na záver cez efektne schody vytvorené drevenými hranolmi.
A boli sme tam. Vstúpili sme cez vežu okolo majestátnej drevenej sochy bojovníka. Pokračovali sme do vyššie položenej časti hradu na rozľahlú lúku, kde je vybudované zastrešené sedenie s informačnými tabuľami.
Pri spoznávaní rozľahlého komplexu sme stretli aj mládenca, ktorý upravuje ruiny tohto hradu. S úsmevom nás informoval o svojej práci. Uprostred múrov hradu sme nachádzali info-tabuľky pred zvyškami jednotlivých budov, ako napríklad stajne, hradná cisterna, hasičova miestnosť, hradný palác, južný palác, kaplnka a iné. Odhalené časti hradu mali svoju atmosféru, ktorú iba ruiny vedia ponúknuť.
Tak kto bola Muránska Venuša ?
V 16. storočí Mária Széchy bola hradnou pani a velila neopakovateľnému zlatému obdobiu slávneho, povesťami opradeného, slovenského hradu Muráň. Bola veľmi krásna, obdivovaná najmocnejšími mužmi a aj mimoriadne odvážna žena. Exotickú krásku južanského pôvodu básnici nazývali Venušou z Muráňa. Hrad pod jej velením odolával všetkým útokom cisárskych vojsk. No nakoniec cisársky vodca František Wesselényi získal ruku Muránskej Venuše a s ňou i hrad. Zakrátko bol Wesselényi povýšený do grófskeho stavu a bol v tom čase druhá najvýznamnejšia osoba po kráľovi a Muránska Venuša bola v Uhorsku prvou ženou po kráľovnej.
Vyhliadky
Neodolali sme ani južnej drevenej vyhliadkovej časti hradu na samom vrchu Cigánka. Naozaj dych-berúce výhľady na obzore, kde je kombinácia prírodných scenérií Muránskej planiny a Stolických vrchov fascinujúca. Hrad ponúka aj ďalšiu vyhliadku a z nej je možné vidieť jednotlivé horské chrbty Spišsko-gemerského krasu a Nízkych Tatier.
Na dnešný deň si počasie pripravilo pre nás zábavu a predvádzalo sa každú chvíľu inak. Začalo nám mrholiť, a tak pršiplášte v ruksakoch dostali príležitosť ochrániť nás. No nás nič neodradí, a tak pokračujeme v preskúmavaní hradu. Nakoniec sme sa vybrali cestou naspäť k autu.
Cez nádherné vysoké stromy sa začalo slniečko predierať a zohrievať nás svojimi lúčmi. Krása hustého lesa a na záver rozmanité zelené odtiene prírody práve pokropenej jemným dažďom, bol čarovným zakončením nášho výletu na zrúcaninu hradu Muráň (Muránsky hrad).
Ešte malé zastavenie a posledný pohľad na Muránsku planinu. Pokračovali sme na ďalšie zaujímavé miesto …
