Prišlo to tak z čista jasna. Dosť bolo vianočného gaučovania poďme dať na Štefana prvý kopec. Outdoorkempisti navrhli Vápennú. Dalo sa odolať?
– Peter, môžme si zobrať Lejdy a ísť s ňou sami?
– Áno chalani, ale držte sa na dohľad. Sú tu poľovníci a aby ste sa nestratili.
Vydržalo to skoro desať minút. Viac sme ich nevideli, až hore, tesne pod kopcom. 12 psov a 15 detí. Tak si predstavujem pohodový výstup. Keď sme prišli na námestie Sološnice pol hodinku pred stretkom, nič nenasvedčovalo tomu, že o 20 minút tu bude problém vôbec zaparkovať. Stretli sa tu turisti i nordic walkeri, psíčkari aj rodinky, dorazili aj ľadové cencúle. Proste reštartnisa partička, ako má byť. Už prvé kilometre pod kopcom naznačovali, že dnes sa na rekordy nepôjde. Hlúčky, partie, kecanie, pohoda. Keď som videl chalanskú partičku (boys sa už stretli na Pálave, na Roháčoch či Súľove), pochopil som, že rodinným výletom odzvonilo. Chlapi kecali svoje, baby tiež, deti nás veľmi nepotrebovali, skôr zážitky a psov, ktorých sa na výstupe zišlo rovný tucet. Smartfóny a tablety ich zázračne prestali zaujímať.
[pl_section section=“popthumbs“ id=“575749367″]
Veľká aj malá Vápenná sú slávne svojimi nádhernými panoramatickými výhľadmi do okolia Karpát. Toto dnes nehrozilo. Vidno bolo na 5 metrov. Ale vládla nádherná zimná zahmlená nálada. Skvelá partia, zábava, usieranie si, zablúdené deti a motivácia vyšliapať až hore posunuli túto akciu na úroveň ďalšieho dielu Indiana Jones. Vďaka všetkým za vydarenú akciu.
[pl_section section=“popthumbs“ id=“675931118″]
[pl_section section=“text“ id=“1115720850″]
[pl_section section=“widgets“ id=“1390819366″]
