Rozhodli sme sa pred Veľkonočným šialenstvom, ktoré sa odohráva predovšetkým v obchodoch a domácnostiach, utiecť niekam do prírody. Zvíťazilo České a Saské Švýcarsko. Zachcelo sa nám vidieť niečo nové, niečo, čo sme ešte nevideli a čo nás ohromí.
O Českom Švajčiarsku sa už neraz na reštartnisa písalo a tak bolo voľba jasná. Pár rokov som ho mala už napísané na wishliste.
Náhodou sme to spomenuli pred rodičmi, čoho sa mama hneď chytila – poďme, poďme, načo oco len mykol plecami – mne je to jedno. No a keďže benzín dražie každým dňom, treba obsadiť a vyťažiť aj auto na maximum. Ako puberťáci sme od rodičov utekali čo najďalej, avšak čím sme starší zisťujeme, že vie byť s nimi aj celkom sranda. Obzvlášť, keď oco plánuje potrénovať svoju nemeckú frázu – „Ich bitte ham“. No ale pekne po poriadku.
Cez Prahu do Dečína
Zo Žiliny vyrážame ráno. Plán bol jasný – hlavne nejsť cez Prahu. Nová navigácia však nie je s nami za jedno a tak blúdime uličkami Prahy. Príjazd do Děčína je sprevádzaný sirénami a veľkými zápchami. Zisťujeme, že v Děčíne horí. Našťastie nehorí náš hotel, kde máme prespať a tak po siedmich hodinách cesty skladáme batohy a vydávame sa na poznávačku Děčína. V Děčíne je toho dostatok – ferrata Pastýřska stěna, zoologická záhrada, aj samotný zámek Děčín.
Máme so sebou psa – Heidinu. Do Zoo nie je povolený vstup so psom, ferratu by asi nedala a tak vyhrávajú zámocké záhrady.
Zámok stojí na pieskovcovej skale na pravom brehu Labe nad sútokom Labe a Ploučnice. Prehliadku komnát už nestíhame, v apríli je otvorený len do piatej. Patrí však medzi najstaršie pamiatkové objekty v Čechách. Prvá nepriama zmienka pochádza už z konca 10. storočia. Pravidelne ho navštevovali významné osobnosti.
Napríklad Fryderyk Chopin tu skomponoval tzv. Děčínský valčík. Medzi najväčšie zaujímavosti však radíme návštevu mladučkej cisárovnej Sissi. Je tiež najnavštevovanejším zámkom na severe Čiech. Má unikátny prístup. 292 m dlhá cesta zvaná Dlouhá jízda je architektonickým skvostom v celorepublikovom meradle. Z dvoch tretín bola Dlouhá jízda vytesaná priamo do skaly. Zaslúžili sa o to baníci z neďalekej Krupky, ktorí ju budovali celých 6 rokov. No a v neposlednom rade má zámok nádherné záhrady.
Slávny záhradník František Josst st. preslávil Děčín bohatými zbierkami orchideí, kamélií a ďalších tropických rastlín. Do záhrad je povolený aj vstup so psíkom na vodítku.
Pravčická brána
Ďalší deň volíme návštevu Pravčickej brány a v pláne máme zablúdiť aj do Nemecka na Basteibrücke.
Národný park České Švýcarsko má návštevníkovi určite čo ponúknuť. Územie národného parku je pretkané hustou sieťou turistických cestičiek. Mnoho z nich vzniklo už v 19-tom storočí a slúžia svojmu účelu dodnes. Príkladom historickej cesty je aj cesta k Pravčickej bráne. Najskôr nespevnená cesta bola v 1. polovici 20. storočia vydláždená čadičovými kameňmi a jej okraje spevňovali pieskovcové kvádre. Na iných miestach sú schody, cestičky, ba i tunely vytesané priamo do mäkkého pieskovca.
Cestičky však i tu podliehajú náporom davov turistov a živelným pohromám. Dám Vám jednu radu – vyrazte k bráne zavčasu. My sme vyštartovali hneď po raňajkách a mali sme celú prírodu a les len pre seba, až kým sa nezačali cestou späť tvoriť masy ľudí. Po príjemnej prechádzke, kde sa len trošku stúpa do kopca prichádzame k unikátnej Pravčickej bráne a výletnému zámočku Sokolí hnízdo.
Sokolí hnízdo
Dal ho vybudovať v roku 1881 knieža Edmund Clary-Aldringen. Medzi významné osobnosti, ktoré bránu navštívili, teda okrem nás, patrí dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen.
Samotná Pravčická brána fascinuje nielen bežných návštevníkov, ale taktiež vedcov. Je totiž najväčšou prírodnou pieskovcovou bránou v Európe, ktorá sa zatiaľ nezrútila. Vedci zistili, že tento monumentálny skalný oblúk tvoria dve samostatné skaly. Vďaka tomu nie je oblúk vystavovaný pnutiu, ktoré by vznikalo rozťahovaním a sťahovaním pieskovca pri striedaní teplôt.
Sokolí hnízdo
Zámoček Sokolí hnízdo otvárajú o desiatej, po vstupe navštevujeme autentickú štýlovú reštauráciu s pôvodnými maľbami na stenách, s pôvodnou drevenou podlahou a obložením stien. Objednávame si čaj na zohriatie. Miestna deva sa nás pýta – „Alles gut?“ Na čo jej môj manžel pogratuluje „Alles Gute zum Geburtstag!“ Čašníčka zneistí a opatrne odcúva od stola.
Dalo by sa pokračovať v traile Gabrielinou stezkou, my však točíme a vraciame sa späť, keďže máme v pláne stihnúť ešte Saské Švajčiarsko.
Basteibrücke
Cestujeme smerom na Drážďany a za necelých 30 minút prichádzame k parkovisku Bastei. Bastei je najznámejší skalný útvar v Saskom Švajčiarsku v Nemecku. Z mostu Basteibrücke sa nám naskytá nádherný panoramatický výhľad na hory. Uvidíte rieku Labe, horu Lilienstein a pevnosť Königstein.
Veľkolepý Basteibrücke je umelo vytvorený most dlhý 76,5 metra, vo výške 194 metrov, ktorý spája prírodné skalné útvary. Známy most Basteibrücke bol pôvodne postavený celý z dreva a k jeho prestavbe do dnešnej podoby z pieskovca došlo až v rokoch 1850-51. Bastei môžete navštíviť v ktoromkoľvek ročnom období a určite Vás očarí.
Felsenburg Neurathen
Z mostu môžete vstúpiť do impozantnej hradnej ruiny Felsenburg Neurathen za poplatok. Okrem toho národný park Saské Švajčiarsko ponúka viac než 400 km značených turistických ciest.
Edmundova a Divoká soutezka
Posledný deň nášho krátkeho minivýpadu volíme ešte Edmundovu a Divokú soutěsku z Hřenska. Prechádzame romantickým kaňonom riečky Kamenice. Soutěsky sú vyhľadávanou atrakciou už mnoho rokov a tak opäť volíme skorý štart z hotela.
V soutěskách sa prevádzkujú aj lodičky, na ktorých sa môžete previezť od 9-tej hodiny. Všade je profesionálna a priateľská atmosféra. Sú vítané aj kočíky, vozíčkari, či domáci miláčikovia. A tak nemáme problém ísť na loďku aj s Heidinou. Prievozníci na loďkách plavbu spríjemňujú vtipným rozprávaním z histórie soutěsek. Heidi si užíva plavbu o trošku menej ako my. Predsa len na člne ešte nebola. Snáď najväčšou atrakciou je vodopád na špagát, ktorý treba zažiť a vidieť.
Čo z tejto dovolenky ľutujeme je len to, že sme v Českém Švýcarsku nepobudli dlhšie. Určite sa sem ešte raz vrátime.
