Na tento aprílový víkend sme si vybrali túru na nie až tak navštevovanú Veľkú Vápenicu 1 693 m n.m., ktorá sa nachádza na hlavnom hrebeni NT medzi Kráľovou hoľou a Čertovicou a je súčasťou Kráľovohorských Nízkych Tatier.
Vyrážame z Heľpy
Predpoveď počasia na sobotu nebola veľmi priaznivá, ale držali sme sa nášho hesla, že treba ísť a potom uvidíme. Zvolili sme najkratšiu trasu z Heľpy. Vyrážame po žltej značke, ktorá vedie peknou dolinou popri potôčiku, zo začiatku po príjemnej kamenistej ceste s nie veľkým stúpaním. Míňame novo upravenú studničku a obdivujeme prírodu, ktorá sa pomaly prebúdza do krásy. Už nie je všetko šedivé, ako to zo začiatku jari býva, keď sa pomaly roztápa sneh a tráva je uležaná od jeho ťarchy.
Príroda sa už pozvoľna sfarbuje do krikľavo zelenej. Popri potoku sa postupne rozvíjajú púčiky žltého záružlia. Je ho tu toľko, že keď sa všetky rozvinú, budú tvoriť krásny koberec, ktorý olemuje zurčiacu vodu, znejúcu ako najkrajšia symfónia. Ešte stále kráčame po ceste, no o chvíľu nás značka odkloní do lesa a potom sa chodník znovu spojí s cestou, aby sa s ňou čoskoro definitívne rozlúčil. Dá sa ísť aj po nej, pretože vedie tak isto do sedla Priehyba, je pohodlnejšia, ale dlhšia, no my sa držíme trasy po žltej značke, ktorá je síce kratšia, ale strmšia.
Sedlo Priehyba
Prichádzame do sedla Priehyba, kde si v príjemnom prístrešku posedíme a občerstvíme sa. Zatiaľ sme okrem jeleňa nestretli nikoho a to je na týchto túrach v odľahlejších lokalitách úžasné.
Boli sme tu už viac krát a preto vieme, že výstup zo sedla hore po červenej značke bude dosť „šťavnatý“. Pri tejto túre je prevýšenie 1 072 m a začína úsek trasy, kde to aj pocítime. Chodník vedie lesom, ktorý poznačila kalamita. Je tu veľa popadaných stromov a niekedy je to preto ťažšie s orientáciou. Obchádzame stromy a stále hľadáme značku.
Začínajú nás okúzľovať prvé výhľady na Horehronie, krásne sa odkryl Veľký Bok a v diaľke vidíme bielu Štiavnicu, kúsok Ďumbiera až po Chopok a všetky pohoria navôkol. Počasie je napriek zlej predpovedi úžasné, sú nám dopriate výhľady, s ktorými sme nepočítali o to viac sme za ne vďační.
Zase kráčame lesom, kde je ešte stále dosť snehu, no je našťastie kvôli nízkym nočným teplotám dosť tvrdý, takže sa nezabárame. Netrvá dlho a po ľavej strane sa nám naskytnú krásne výhľady najskôr na celé Západné
Tatry, potom aj na Vysoké Tatry. Mám pocit, že tak zblízka a tak komplexne ich nevidno zo žiadneho iného miesta, ako práve odtiaľto.
Veľká Vápenica
Veľká Vápenica je rozľahlá a takmer rovná. Nachádza sa tu kosodrevina a rôzne skalné útvary, na ktorých si doprajeme „vrcholové rozjímanie“ a zaslúžený oddych.
Tu stretávame prvých dvoch turistov, ktorí prichádzali od Kráľovej hole. Trochu pokeciame, ako to medzi turistami býva, ešte opravíme striešku, ktorú odtrhol vietor zo smerovníka, ale bez potrebného náradia, ktorým by sa dala lepšie upevniť, ju odfúkne zrejme zase a pokračujeme do sedla Priehybka a potom po modrej značke do Heľpy.
Cestu nám križujú prvé medvedie stopy asi nejakého menšieho macka, lebo boli veľké ako ľudská dlaň.
Asi po sedemenástich kilometroch zostupujeme na krásne rozľahlé lúky, neviem sa nabažiť fialových šafránov a myslím na to, že najkrajšie a najdôležitejšie veci v živote sú zadarmo.
Naše zážitky v krásnej prírode s úžasnými priateľmi nám nikto nevezme a len ten môže byť šťastný, kto si vie všímať veci okolo seba, vie vnímať modrú oblohu, západ slnka, šum lesa, spev vtákov, či šum dažďa.
