Práve mi vyskočila spred roka spomienka, ako sme sa túlali miestami, kde sa pred pár stáročiami túlal aj samotný Jánošík pri návšteve svojho kamaráta Tomáša Uhorčíka alias Martina Mravca do Klenovca, kde ho v roku 1713 chytili na Mravcovom vŕšku. Utekáč a Cisárska hoľa.
Vyrážame z Utekáča
Naše túlanie začalo v Utekáči. Názov obce vznikol, keď uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí utekal pred Tatármi. Táto oblasť bola vtedy málo osídlená. Rozrastať sa začala, až keď gróf Forgáč v roku 1787 založil sklárne.
Sklárne v Utekáči
Doniesol sem najlepších majstrov z Nemecka, Maďarska, Čiech, Moravy, Ukrajiny a Rumunska. Boli tu fantastické prírodné podmienky. Od rieky Rimavica cez tunajšie lesy, ktoré poskytovali dostatok kvalitného dreva a v neposlednom rade sa tu nachádzal kremeň, z ktorého vznikal sklársky piesok potrebný na výrobu skla. Zo začiatku sa tu vyrábalo tabuľové sklo, ale vyrábali sa tu termosky, ktoré distribuovali do celého sveta a taktiež žiarovky. Ani počas hospodárskej krízy v 20 ich rokoch minulého storočia dokonca ani počas 1. a 2. svetovej vojny pece nevyhasli to sa podarilo len privatizácii. Skláreň fungovala cez 2 storočia.
Utekáč sa nachádza v doline rieky Rimavica pod Klenovským Veprom v pomedzí Veporských a Stolických vrchov.
V údolí Rimavice
Od sklární sme sa pobrali žltou turistickou značkou. Prešli sme okolo kaplnky a kostola a začali sme stúpať lesom. Po chvíli sme mali prvý výhľad na obec a dostali sme k smerovej tabuli z názvom pod Smrekom. Tu sa nám po ľavej strane naskytol ďalší výhľad na záhradkársku oblasť a krásne lúky zahalené pod snehom v objatí lesa. Po polhodine stúpania sme sa dostali do sedla Langovo, kde sme sa napojili na zelenú značku.
Vstúpili sme do zmiešaného lesa, kde nám dlhočizné stromy zahalili okolitú krásu. Svojou energiou to ale vykompenzovali. Navyše pred Cisárskym sedlom sa nám zjavilo čosi zaujímavé. Už predtým sme videli stopy v snehu čohosi, ale nevedeli sme to identifikovať. Žeby to bol poriadne vypasený srnec či jeleň? Stopa sa nám podobala, ale bola príliš veľká. Nechali sme teóriu teóriou, lebo fantázia nám vnukla iba tipy, že sme sa začali pomaly obávať. Predstavivosť pracovala na plné obrátky. Čo po nás vyskočí?
Maija
Ešte zadumaným, pozorujúcim stopy sa nám zrazu vynorila Maija. Maija je losica, ktorá si pendluje po okolí. Miestni nás informovali, že ju môžete ľahko stretnúť pri potulkách na Cisársku hoľu. Bola dovezená z Lotyšska, aby sa ich druh rozrástol. Okrem informácií nás domáci aj pohostil u seba v krčmičke, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Maija bola zvyknutá na ľudí pretože sa nám odstúpila na bok, aby sme vedeli okolo nej prejsť, ale pravdupovediac mi nebolo všetko jedno, keď som ju obchádzala.
Cisárske sedlo
Od rázcestníka Cisárske sedlo sa nám opäť otvorili výhľady na okolitú krajinu Slovenského rudohoria- Stolické a Málinské vrchy. Ďalšiu panorámu poskytli Veporské vrchy. Nevedeli sme sa vynadívať. Ten kľud, pokoj a scenéria okolitej prírody ma prinútila byť tu v tomto okamihu. Vypnúť myseľ a vnímať ako mi slnečné lúče dodávajú energiu, len tak nič nerobiť a užívať si tento čas.
Cisárska hoľa
Na Cisárskej holi sa nachádza aj vrcholová kniha, kde sa môžete zapísať a prečítať si, že týmito trasami chodieval Jánošík. Utekáč a Cisárska hoľa nám učarovali.
Z Cisárskej holi sme klesali dole lúkou a potom zabočili doprava. Vstúpili opäť do lesa. Tu si treba dať pozor na značenie, je to slabšie značené. Netreba sa zlákať lúkou. Lesným briežkom sme sa dostali na modré značenie. Otvárame si elektrický obratník. Nachádzame sa v sedle Pereš. Je tu samota, kde nás vítajú mačky, psy, kravy s teliatkami a koníkmi.
Havrilovo
Spevnenou cestou sme sa zgúľali dole do sedla Havrilovo, kde sme sa dostali už do civilizácie. Cestou sme vzdali hold svätému Hubertovi a asfaltkou sme sa dostali už do Drahovej. Po ľavej strane nás víta pomenovanie obce a troška ďalej nás víta sv. Vendelín a stánok s miestnym trhom. Majú to tu krásne nadekorované.
Oproti trhovému stánku je aj spomínaná krčmička. Pán majiteľ Vás veľmi rád obslúži a porozpráva zaujímavosti z okolia. Práve on nás informoval o losici Maiji, ktorá ušla z tunajšej losej farmy. Krčmička je vyzdobená kadejakými predmetmi, treba si to tu prísť pozrieť.
Dali sme si kávu, doplnili a vyprázdnili „tekutiny“ a pán majiteľ vytiahol chleba, cibuľu so slaninou a dokonca aj koláče a spravil nám na stole hody. Nemohli sme sa už viac zdržať, pretože sme sa museli dostaviť priamo do Utekáča a slnko nám už pomaly chcelo zapadnúť. Asfaltkou popri Rimavici ešte stále modrou značkou, sme sa dostali do Salajky. Aj tu mali krásne vyzdobené dvory a autobusovú zastávku až sme sa presunuli do samotného Utekáča.
Utekáč a Cisárska hoľa
Tento výlet bol doslova zážitkovým s nádhernými výhľadmi. Ak budete pri Utekáči, tak výlet na Cisársku hoľu odporúčam. Taktiež sú tu cyklotrasy. Preto budeme spoznávať tento kraj aj zo sedadla bajku.
