V Solúne ranné espresso chutí ako nevyspatá noc a mestský život sa nesie v hluku skútrov, ktoré často vyvážajú nielen krásne babské zadky ale aj bedničky s paradajkami, ktoré práve vezú na trh. Ulice Solúna mi každý deň rozprávali nové príbehy. Toto mesto si nechce človeka získať, ono si ho jednoducho privlastní.
Trhovisko Modiano a Kapani
Hlavný trh Solúna je ako orchestrálna kakofónia. Na hlavné trhovisko Modiano a Kapani je lepšie vyraziť hladný. V zápale cenových vyjednávaní sa tu stretá olivový olej najvyššej kvality so syrmi, smradom morských rýb, vôňami korenín, čínskymi handrami i perfektnými streetfood stánkami. Miestni tu nakupujú tak rutinne, že pri preberaní paradajok debatujú o geopolitike rovnako prirodzene, ako keby to boli ceny rýb.
Kapani alebo Agora Vlali je najstarší tradičný trh v Solúne a nachádza sa západne od Aristotelovho námestia. Ohraničujú ho ulice Solúna: Egnatia, Aristotelous, Ermou a Venizelou. Množstvo stánkov a obchodov má svoje jedinečné čaro práve preto, že sa nehrá na žiadnu turistickú atrakciu.
Tržnica Modiano bola postavená v rokoch 1922 až 1925 po veľkom požiari na mieste starej synagógy Talmud Tora. Tvorí centrálny bod mestského trhu, ktorý sa rozprestiera na území niekoľkých blokov. Tu sa najete. Svoje meno dostala od architekta Eliho Modiana, člena známej taliansko-židovskej rodiny Modiano, ktorá vlastnila túto oblasť a neskôr aj trh.
Gréci si stále udržiavajú silné tradície. Obed je dlhý a neprerušiteľný, siesta nekonečná a káva je posvätná. Jej popíjanie je obrad, ktorý môže trvať aj dve hodiny. Ľudia si tu medzi sebou pomáhajú, ale ak v obchode zabudnete povedať „Kalimera“, môžete si vyslúžiť nevraživé pohľady. Solún má aj niečo spoločné so Slovenskom. Údajne tu každý, kto v meste niečo znamená, pozná niekoho, kto pozná niekoho, kto vám vybaví to, čo potrebujete.
Rímske kúpele
Prichádzam okolo zavretých rímskych kúpeľov. Luxus wellnessu a masáží sa však nekoná. Pri pohľade na zavreté rímske kúpele som si predstavil, aké to bolo v dobách, keď si tu Rimania vymieňali obchodné tipy a klebety v horúcej vode.
Dnes ostali len kamenné ruiny a otázka, či je možné niekde v meste nájsť wellness, ktorý nevyzerá ako rozbitý gril na gyros.
Prístav
Prístav, kedysi plný lodí, dymu ocele a robotníkov, dnes vyzerá ako miesto, kde si startupisti objednávajú Margaritu alebo flat white s mandľovým mliekom. Výhľad je však epický, more vonia prísľubmi a človek tu má pocit, že ak by sa dostatočne silno nadýchol, možno by zvládol večer doraziť ešte jednu fľašu ouza.
Ladadika
Nočný život s nádychom nostalgie? Večer som sa vybral do Ladadiky. Bedekre mi sľubovali čosi ako Trastevere, divokú noc plnú hudby, pubov a zábavy. V skutočnosti som si pripadal skôr ako v prázdnych filmových kulisách Hollywood Studios.
Bol som tam v piatok podvečer. Chýlilo sa k ôsmej. Väčšina návštevníkov (ktorých bolo poskromne) mi pripadala skôr ako turisti na fakultatívnom výlete. Pri poloprázdnych stoloch sedelo zopár zjavne bohatších turistov stredného veku a opájali sa kvalitným vínom, obsluhou a retro artefaktami povešanými po stenách. Tie mali asi nabudiť zdanie „independent life“.
Možno som len nechytil ten správny podnik – alebo som vošiel do momentu, keď „divoká noc“ znamená polliter Guinnesu, pohár vína a predraženú večeru. Realitu mi vysvetlil až jeden čašník: „Áno. Sú tu nočné kluby ale ty si tu priskoro. Tie štartujú až cez víkend, pred polnocou a sú o uličku ďalej.“
Na promenáde to žije
Na rozdiel od Ladadiky, promenáda a ulice Solúna okolo White Tower ukázali pravý solúnsky život. Bicykle, korčuliari, bežci, pouliční umelci, mladé dvojice, babky klábosiace o susedoch a mamičky tráviace čas so svojimi ratolesťami. Večer je to jedno obrovské javisko, kde má každý svoju rolu a mesto sa vám pomaly dostane pod kožu.
Centrum života sú pešie bulváry k Hagia Sofii a Kamare. Spleť bytoviek, krčiem a archeologických vykopávok. Dvere obchodov sa tu nezatvárajú.
Prechádzam medzi mladými hlúčkami boys and girls v módnych handrách. Bavia sa všade po lavičkách, čulo sa predvádzajú, napínajú svaly, gestikulujú, tlačiac trojuholník pizze. Babka si vyniesla z vchodu dve stoličky. Na tú druhú vyložila nohy, pohár vína a tanier s akýmsi šalátom. Spravila si veget. Vedľa na múriku hrajú dvaja veteráni vrhcáby. Ďalších dvadsať im popíjajúc plechovku piva do hry kibicuje.
V tom dave sa musím doslova pretĺkať ale nechce sa mi na izbu. Stále objavujem čosi nové.
Solúnské zvyky a rituály
Podvečer akoby celý Solún vyrazil na večeru s priateľmi. Ulice Solúna sú plné. Ľudia sa bavia, rozprávajú, prekrikujú, žijú. Mal som pocit, že doma ani nevaria. Dobre najesť sa tu dá aj za 8 eur.
V Solúni plynie život plnými dúškami do neskorých nočných hodín. A ak si dáte načas všetko vstrebať, pochopíte, že krása tohto gréckeho mesta spočíva v chaose, tradíciách a vo večerných rozhovoroch pri pohári vína, keď už netreba nič riešiť. Okrem plánovania, kam zase zajtra vypadnúť.
A keď už chcete tip na skvelé grécke víno a nealko drink, je to šťava z granátových jabĺk a Katogi výnimočné víno za skvelú cenu z Metsova. Nalieval som sa tým celý čas 🙂
Všetko o Solúni tu >
