Najkratšia trasa na vrch Snežníka z poľskej strany je práve z tejto doliny alebo zo sedla Javorovej hory. Turistický výstup z Kletna na Králický Snežník vás nadchne a preverí. Okrem jedného vážneho stúpania je to najmä o kondičke. Technicky nenáročná hoci dlhá trasa.
Optimistický štart
Každý turistický výstup začína nadšením a optimizmom. Nebolo to inak ani teraz. Optimizmus však so stúpajúcimi výškovými metrami zväčša klesá. Nebolo to inak ani teraz.
Prvé kilometre až po zatopený lom Kletno I a Kletno II vypálili celkom do pohody. Bodaj by nie, keď popri riečke Klešnica ideme asfaltom stále po rovine. Prvá zastávka bola až pri drevenej kaplnke Sv. Bernarda. Aj sme nakukli, ale Bernarda nečapovali.
Humor nás stále neprechádzal. Baby sa aj pýtali, či takáto cesta bude celý čas a ja som zodpovedne klamal, ako to chceli: „Áno. Do pohody, z ôsmych kilometrov už máme dva za sebou.“
Čo som nedopovedal, že zatiaľ sme nastúpali 50 metrov a na zvyšnej trase ich musíme nastúpať už len 800. Hovorí sa tomu milosrdná lož.
Posledné náznaky optimizmu mám zachytené z výstupu k medvedej jaskyni.
Medvedia jaskyňa
Odbočku k jaskyni asi po 2 km od parkoviska neminiete. Tu všetky asfaltky končia. Dojem z jaskyne bol obrovský. Nenadarmo ju považujú najkrajšiu jaskyňu v Poľsku. Názov má príhodný. Keď ju v roku 1967 objavili, našlo sa tu popri iných pozostatkoch aj množstvo medvedích kostier. Má nádhernú kvapľovú výzdobu a niekoľko sál.
Od Medvedej jaskyne na hor už stúpame po žltej trase. Strmé stúpanie po klzkej a mokrej zvážnici môžeme obísť asi kilometrovou serpentínou po cyklotrase. Baby však s miernym náznakom hystérie rozhodli: „Najkratšou cestou nahor k chate“. Poslúchol som s usmevom i obavami. Oni nevedeli, čo činia.
Pozvoľná strata nadšenia
Vpredu Lejdy, za ňou sa pomaly trúsia turistky, ktoré krok od kroku strácajú lesk v očiach a výraz v tvári. Na asi kilometrovom stúpaní vystúpame po šmykľavom blate viac ako 200 výškových metrov. Ten povzdych šťastia, keď sme sa dostali na hornú cestu bolo počuť až na Snežníku.
Od neho nás ale stále delilo ďalších 300 výškových metrov.
K chate pod Snežníkom
Ak sa dostanete na križovatku Schronisko pod Snežnikom, máte vyhraté. Je to križovatka hrebeňových turistických i cyklotrás. O tom, aké je toto miesto kľúčové svedčí aj fakt, že za tri dni som tu tretí krát, zakaždým inak a z inej strany.
Králický Snežník je v zime aj raj pre bežkárov. Všetky cyklotrasy sú totiž v zime bežkárske trate, podobne ako na našej Skalke. A dobre udržované.
Konečne pri chate.
Odkladám baby do náručia výčapu.„Teplé, niečo teplé. A sladké.“ Neprotestujú, že ich tu nechávam samé. Hlavne, že je vnútri teplo a voľný stôl.
Moja hlava je nastavená inak. Končím až vtedy, keď už sa ďalej nedá. A priznajte, vyšliapať až pod Snežník a skončiť 200 metrov pod vrcholom? To ako vyliezť na Martinky a skončiť pri hoteli na parkoviskách.
Výstup na Snežník
Cesta nahor vedie po česko poľskej hranici. Kde tu vidno pozostatky armádnych opevnení. Pred sto rokmi sa to tu mlelo. Mne však tentokrát aj slnko vyšlo v ústrety. Akoby ma chcelo v snahe vystúpiť až na vrchol podporiť.
Králický Snežník
Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického.
Celkom hore je nezameniteľná planina s obrovskou skalnou kopou a poľskou zástavou. Zhora je kruhový výhľad na všetky pohoria dookola. Vidieť Jeseníky, Orlické i Rychlebské hory, české planiny. Informačná tabuľa čo to napovie o turistických trasách aj o vojenskej histórii tohto územia.
Vždy, keď som hore, zažívam znovu a znovu ten stav eufórie. Pocit, že si to dokázal, dal. Zubíš sa a fotíš. Potom čaká už len cesta dole.
Zostup
Návrat k chate bol viac než radostný. Prvýkrát za 4 dni, čo sme tu, poriadne zasvietilo slnko. Na chate ma už čakajú baby s teplým pivom a studenou polievkou. Čas sa poberať dole.
Začalo to už na chate. „Počujte, bolí ma koleno.“
Motivovali sme: „To dáš“.
Po pár sto metroch sme pochopili, že to nedá. Bolo to krok od kroku horšie a horšie. Zostup tým prudkým svahom tomu kolenu vôbec nepomôže. Rozhodli sme o zmene plánu. Baby pôjdu po vrstevnici, zvážnicou na Javorový vrch a chlapská zostava (teda ja) zatiaľ zbehne roklinou dole, pre auto a pristaví ho na druhom konci kopca, na konci zvážnice.
Fakt som si mákol. Dinopark v Kletne som objavil iba náhodou, keď som si skracoval cestu krížom cez polia.
Nakoniec všetko dobre dopadlo a o necelé hodinu sme sedeli v aute. Naša posledná zastávka v Kletne boli uránové bane.
Uránové bane v Kletne
Pri návšteve vás zahltia informáciami o procese tvorby hornín a minerálov, o vzniku prvých organizmov a vymieraní druhov za posledných 500 miliónov rokov. Nám to však umožnilo v kľude stáť a pomaly regenerovať.
História bane siaha až do 13. storočia. Vtedy tu ťažili rudy železa, medi, olova a striebra. Štôlne vás zaujmú farebnými zhlukmi minerálov i zbierkami starých máp a baníckeho vybavenia od stredoveku až po súčasnosť. Otvorené majú denne a prehliadka nezaberie viac než hodinu.
Najtemnejšie obdobie baní začalo po druhej svetovej vojne, keď stalinistické Rusko potrebovalo urán. Podobne ako v Jáchymove, baníci boli najmä politickí väzni a veľa z nich tu v lágroch pomrelo. Počas tejto doby sa vykopalo vyše 37 km tunelov.
Turistický výstup z Kletna na Králický Snežník nesklamal. Ale všetci sme mali dosť. Slávnostne sme to ukončili až na hoteli pitným režimom a večerou.
