Po Vianociach sme so Zuzkou rozmýšlali, kde by sme šli. Navrhla som teda opäť Suchý (chcela som ho vidieť aj za vidna), ale tentokrát z Turčianskych Kľačian do Nezbudskej Lúčky. Túra na Suchý cez Kľačiansku Maguru prekvapila nielen počasím.
Oteplenie cez Vianoce narobilo riadnu galibu, všade bolo veľa blata. Nás to ale neodradilo. Všade na zemi bolo veľa lístia. Slnko, ktoré presvitalo cez stromy, evokovalo skôr jeseň ako vianoce.
Chata pod Kľačianskou Magurou
Išli sme najskôr po značke a potom aj kadejakými skratkami k chate pod Kľačianskou Magurou. Od chaty už bolo primrznuté, tak sme vytiahli mačky. Veď načo riskovať. Takto aspoň pôjdeme rýchlejšie.
Prešli sme okolo studničky, lesom a potom už na nás vykukol Suchý, ale v hmle.
Zanedlho sme sa ocitli v sedle pod Suchým. Pozeráme značku, lavínový terén, avšak v tento deň žiadne lavíny nehrozili. Skôr sme sa „zľakli“ toho strmého stúpania. To slovíčko „zľakli“ nemyslím vážne, my sme sa tešili…
Krásne serpentíny chvíľu v hmle, chvíľu bez hmly, až na Suchý.
Pri kríži konečne sneh
Hore pri kríži za odmenu hmla zmizla. Po chvíľke oddychu a fotení sme sa vydali dole, ale smerom na Chatu pod Suchým. Tu bol trošku horší terén. Samý ľad. Našťastie sme mali mačky, tak sme to bez problémov zliezli. Postupne zmizol sneh a čím nižšie, tým viac sa objavovalo blato. Zastavili sme sa na chate pod Suchým.
Chata pod Suchým
Na rozdiel od predošlého výletu tu bolo milión ľudí. Oddýchli sme si, občerstvili sa a pokračovali do Nezbudskej lúčky na vlak.
Cestou sa nám naskytol ešte krásny výhľad na Domašínsky meander, prešli sme okolo Starhradu, okolo hradu Strečno až na vlakovú stanicu.
Zimná túra na Suchý
Túra cez hrebeň Malej Fatry na Suchý bola iná. Dva zimné výstupy na Suchý. Dve krásne túry v Malej Fatre. Každá iná. Rovnaký kopec ale v iných podmienkach, trošku iná trasa = iný výlet, iný zážitok. Takže žiadne „Tam som už bol….“, vždy je to iné. Ale prechod hrebeňom Malej Fatry vždy prekvapí.