Túra na Kasprov vrch a Svinicu vznikala postupne. Pôvodný plán bol prejsť Tichou dolinou na bicykli a vybehnúť na Kasprov vrch. Avšak deň pred dňom D prišla otázka: „A dáme aj Svinicu?“
Však uvidíme, ako sa budeme cítiť, keď vyjdeme hore. Náš výlet totižto začínal už po polnoci. Zuzka už sedela vo vlaku, cestou som pristúpila. Najväčšie obavy som mala z naloženia bicykla do rýchlika, ale zvládli sme to.
Liptovský košiar prestupná stanica
Ráno o piatej sme už boli na Štrbskom Plese. Akurát vychádzalo slniečko. Sadli sme na bicykle smer Podbanské a Tichá dolina. Po 28 kilometroch sme boli pri rázcestníku Liptovský Košiar (1265m), kde sme zamkli bicykle a pokračovali ďalej pešo kľukatým chodníčkom až na Suché sedlo (1950m).
Suché sedlo
Po dvoch hodinkách sme boli tam. Pred nami sa objavil zrazu nával turistov z poľskej strany, oni tam majú lanovku. Celá trasa od Suchého sedla viedla po hranici Slovenska s Poľskom. Zo Suchého sedla sme sa vydali najskôr na Svinicu.
Cez hrebeň Tatier
Chodník pokračoval cez vrchol Beskyd (2012 m), odtiaľ do Ľaliového sedla (1947 m), cez Krajnú kopu (2097 m), Svinické sedlo (2051 m), až nasledoval výstup na samotnú Svinicu.
Najskôr schodovitým chodníkom, následne sme akoby obišli celý masív Svinice.
Posledná hodina výstupu bola pre mňa dosť technicky náročná, váhala som veru či ísť ďalej, čo nás čaká… Ale Zuzka je naozaj dobrá parťáčka, stačilo slovko podpory a šlo to.
Svinica
Posledné metre na reťaziach. Stúpaním pomocou reťazí sme vyšli hore a zdolali vrchol Svinica (2301 m).
Výhľady zo Svinice
na okolité vrchy a doliny Vysokých a Západných Tatier sú naozaj nádherné a veľkolepé. Pofotili sme sa a nasledovala cesta dolu. Tá sa mi nezdala až taká náročná ako smerom hore.
Niekde pri vrchu Beskyd popred nás prebehol kamzík.
Kasprov vrch
Vrátili sme sa späť do Suchého sedla a odtiaľ pokračovali na pôvodný cieľ našej túry – Kasprov vrch, skontrolovať Poliakom lanovku a ochutnať ich pivko. Z tohto vrchu bolo v diaľke pekne vidno aj zdolanú Svinicu. Výhľady aj odtiaľto boli krásne, ani sa nám nechcelo ísť dolu. No museli sme.
Na Podbanskom cez 4 búrky
Pomaličky sme sa pobrali kľukatým chodníčkom späť do Tichej doliny. Cestou dolu sa však začalo mračiť, tak sme pridali do kroku. Asi 15 minút pred Liptovským Košiarom začala prvá búrka s krúpami, ale už sme museli dôjsť. Prešli sme cca 16 km s prevýšením 1215 m. Potom sme už pokračovali na bicykloch. Zdalo sa, že je po búrke. Ale za chvíľu ďalšia a ďalšia búrka …
Celkom sme prešli asi štyrmi búrkami 31,5 km, kým sme prišli na vlakovú stanicu do Liptovskom Hrádku. Premočené do nitky, ale spokojné. Bol to zážitok nad všetky zážitky.
Túra na Kasprov vrch a Svinicu nám dala poučenie: Náhradné oblečenie si treba zabaliť do niečoho nepremokavého. 🙂
