Polom je kopec, ktorý leží neďaleko Žiliny, kúsok nad obcou Stráňavy. Tradičný turistický výstup na Polom si nikdy nenecháme ujsť. Inak to nebolo ani tento rok.
„Začnite s vysťahovaním“, tak znel rozkaz, ktorý vydal veliteľ Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady pplk. Ján Golian posádkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania, čím dal pokyn na začiatok aktívnej obrany proti okupácii územia Slovenska nacistickým Nemeckom. Práve oblasť Stráňav mala veľký strategický význam počas bitky v Strečnianskej tiesňave. Popod Polom prechádzala dôležitá zásobovacia tepna nemeckých vojsk bojujúcich na území východného Slovenska. Boje, ktoré sa tu odohrali medzi vojakmi 1. Československej armády podporovanej partizánmi a uskupeniami nacistického Nemecka boli krvavé a neľútostné. Od 29. augusta 1944 to je to už 79 rokov a bolo by super povedať, že dni, keď jeden európsky národ vojensky okupoval územie iného suverénneho európskeho národa sú minulosťou.
Tradičný turistický výstup na Polom
Zvoní mi telefón. Volá kamoška Monika: „Ahoj, Adi, počuj, 7. mája bude opäť hromadný výstup na Polom.“ Neváham ani na sekundu. Ako by som mohla, veď tento rok bude pre nás už 15-ty ročník výstupu na Polom pri príležitosti osláv dňa víťazstva nad fašizmom. Či prší, či sneží, či svieti slnko. Tradíciu sa patrí dodržiavať. Dokonca sme výstup absolvovali aj minulý rok počas pandémie, aby sme neprerušili „šnúru“ a Monika nám dokonca vyrobila odznáčiky za mimoriadnu účasť.
Medvede sú v Malej Fatre ako doma
Okrem toho využijeme, že je to výstup hromadný a tak nehrozí útok medveďa, pri davoch, ktoré sa hore pohrnú. Medvede sú v Malej Fatre ako doma… vlastne oni sú tu doma. Len pred týždňom došlo k napadnutiu poľovníka a lesníka medveďom nad obcou Višňové. Poľovníci šli „doraziť“ diviaka, ktorého pred tým postrelili a nešťastnou náhodou narazili na medveďa spiaceho v remízke medzi poliami. Medveď spanikáril a na chudákov zaútočil. Chlapi skončili v nemocnici a medveďa, ktorého v sebaobrane postrelili, nenašli. Buď zomrel v bolestiach niekde v lese, alebo prežil a do smrti sa bude strhávať zo sna a spamätávať sa zo svojho stretnutia s pánmi tvorstva.
Medveď na Polome
My sme na medveďa natrafili priamo na vrchole Polomu. Hneď ako som ho uvidela som sa samozrejme potešila, ale zároveň som pred ním mala prirodzený rešpekt. Opozornila som aj Ľubka, ktorý ho nezbadal. Ten lakonicky navrhol, že si ho nebudeme všímať a bude pokoj. Ja som sa rozhodla, že ho budem len pozorovať z diaľky a nepriblížim sa v obave o svoje zdravie. To mi ale dlho nevydržalo a tak som navrhla „Poďme bližšie.“ Ľubko neochotne súhlasil.
Medveď sa na mňa sugestívne díval, doslova ma fascinoval a ja som to jednoducho nevydržala: „Kúpiš mi ho?“ spýtala som sa Ľubka. „Je to samý margarín a cukor, treba ti to?“ opáčil. Výraz v mojej tvári asi naznačoval, že mi to treba a tak sa medovníkový macko ocitol v mojom vlastníctve a predavačka pri stánku s medovníčkami mala biznis.
Tradičný výstup z Višňového
Poďme ale pekne po poriadku. Zvykneme na Polom štartovať z obce Višňové. Ide sa kúsok po lúke, potom cez les, až sa napojíte na zelenú značku, ktorá smeruje z obce Stráňavy. Tento rok sme svoje plány zmenili.
Deň pred výstupom výdatne pršalo, vravíme si – v lese bude určite blato a tak sme zvolili tentokrát za štart obec Stráňavy, odkiaľ sa ide po ceste. Okrem toho je to aj trochu kratšie ako z Višňové a ušetríte si pár kilometrov námahy. Oželieme aj v skale vrastenú Jánošíkovu stopu.
Túto by ste našli v lese na skale, keby ste išli práve z Višňového. Manžel Ľubko pozerá na hodinky. Je 8:32. Slušný začiatok. Ešte nie je toľko ľudí a tak si môžeme vychutnávať prírodu bez davov turistov.
Zober na túru mamu
Tento rok sme zobrali aj jeho mamu. Vždy sa poteší, keď môže ísť s nami na turistiku. Na tento tradičný turistický výstup na Polom sme brali už kadekoho. Od kamarátov, cez bratrancov, až po kolegov z práce. Výstup je to naozaj nenáročný. Áno, je to do kopca, ale nič čo by ste nezvládli aj s deťmi. Za odmenu je vám hore krásny výhľad, špekáčik, niekedy aj guláš a účastnícky list.
Cesta nám ubieha hladko. Zladíme naše tempo a kráčame cestičkou, ktorú lemujú lesy. Na blato predsa len narazíme, keďže v lese prebieha ťažba dreva. To nás však nemôže odradiť. Hrdo kráčame vpred, topánky umyjeme po výstupe, dole v potoku. Prekvapí nás aj sympatická studnička. Vedeli sme o nej, vždy vyvierala len tak „naverímvboha“ zo zeme, ale tento rok jej dobrí ľudia dali nový šat a krásne ju zastrešili a opravili. Pribudol k nej aj smerovník. Za túto prácu klobúk dole. Bodaj by turistom ešte dlho slúžila. Voda v nej je osviežujúco studená.
Polom- Javorina
Po dvoch hodinkách sme hore. Na Polome – Javorine. Polom je už z diaľky zo Žiliny identifikovateľný kvôli rozsiahlej ťažbe vápenca. Veľký kameňolom za desiatky rokov výrazne ubral z masívu vrchu, pričom odťažený bol aj pôvodný vrchol. Na vrchole sa nachádza „Pamätník víťazstva I. čs. armádneho zboru“.
Počas 2. svetovej vojny bol miestom nemilosrdných bojov medzi Nemcami a príslušníkmi 1. československého armádneho zboru. Na západnom úpätí na trase turistického chodníka sa nachádza rovnomenná chata Polom. Nie je však pre turistov prístupná.
Výhľady z Polomu
Z Polomu sa v počiatkoch televízie, kvôli jeho dostupnosti, výhľadu na Žilinskú kotlinu a nadmorskú výšku, určitý čas vysielal aj televízny signál pre Žilinu a okolie. Mimo okolitých vrchov Lúčanskej Fatry je z Polomu dobre viditeľná aj Krivánska Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať dokonca časť Strážovských vrchov, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké aj Oravské Beskydy.
I tohtoročný tradičný májový turistický výstup na Polom sa vydaril. Nezmokli sme a sme bohatší o ďalšie spoločné zážitky. Svoje rozhodnutie neopustiť tradíciu neľutujeme a každým rokom nám turistika prirastá viac a viac k srdcu.
Trochu rozpačito a paradoxne na nás pôsobil príhovor zástupcu politickej strany sympatizujúcej s Ruskom a jeho výzvy na ukončenie vojny a nastolenie mieru. Pomysleli sme si,: „Čo tí chlapci, čo tu pred 79 rokmi bojovali a umierali? Mali zložiť zbrane? Mohli ostať doma, nestarať sa čo sa v ich krajine deje? Mali chrániť mier a nebojovať?“ A čo my, vyšli by sme dnes na Polom a pod vlajkou hákového kríža si uctili „naše“ víťazstvo? A boli by sme tu vôbec?
