Vraví sa – víno je nápojom bohov (niekto, že je to bohovský nápoj – pozn. manžel Ľubko). Rovnako tak, keď sa snúbi kvalitné víno, dobré jedlo a príjemná spoločnosť, deň proste nemôže byť zlý (kvalitné víno, dobré jedlo a príjemnú spoločnosť mali aj na Titanicu). A tak sme sa rozhodli zobrať rodičov a navštíviť najmenšiu vinohradnícku oblasť na juhu Košického kraja – Tokaj alias Slovenské Toskánsko.
Cestovateľské peripetie
Cesta zo Žiliny na východ nám ubieha po diaľnici pomerne rýchlo, samozrejme až na Strečno, Hubovú a Ružomberok, lebo tam diaľnicu, ktorá sa stavia od roku 1972, ešte nepostavili. Na odpočívadle Malý Šariš si robíme prestávku, ktorú mama okamžite využije na to, aby si na stoličke zabudla prevesenú kabelku. Našťastie dobrý samaritán (pani pri susednom stole) ju postrážila, kým si po ňu mama z parkoviska došprintovala.
Trebišov
Prechádzame cez Trebišov a tu sa pri kaštieli rodu Andrássyovcov zastavujeme na zmrzlinu a prehliadku záhrady… a vyvenčenie Heidinky.
Záhradu v anglickom štýle navrhol francúzsky záhradný architekt Louis Flament pre maďarského šľachtica Tivadara Andrássyho, tomu sa hovorí multikulturalizmus. Záhrada bola chodníkmi členená na pravidelné záhony, ktoré boli lemované buxusovými nízkymi živými plotmi. Na záhonoch boli vysadené tisy, ktoré sa strihali do tvaru kužeľov a nechýbala bohatá kvetinová výzdoba. Záhrada bola tiež zdobená fontánami. Nie všetky sa však zachovali a tak v parku môžeme dnes obdivovať už fontánu modernú. I tak však návšteva určite stojí zato.
Kaštieľ a park Andrássyovcov
Naše kroky ďalej vedú k Mauzóleu grófa Júliusa Andrássyho a jeho najbližším, nech je im mramor ľahký. Park v Trebišove patrí medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie v strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 62 hektárov. Bývalý grófsky park bol pôvodne rozšírený z lužného zátopového lesa. Koncom 19. storočia bol považovaný za najkrajší v Uhorsku a poukazoval na kultúru, majetnosť a postavenie majiteľov. I dnes tu ešte nájdeme vyše 20 druhov ihličnanov, 40 druhov listnáčov a 20 druhov krovín.
Chateau Grand Bari
Náš prvý deň cesty zavŕšime v Chateau Grand Bari, kde nás čaká príjemný večer spojený s ochutnávkou 7 druhov vína v tufovej pivnici. Na veľké potešenie zvlášť môjho otca, ja už sedem rokov neholdujem alkoholu, takže z ochutnávky 7 pohárov tekutého hrozna sa pre neho ochutnávka stáva ochutnávkou 14-tich pohárov.
Ľubko sa degustácie nevzdal, ale keďže tiež vôbec nepije, má výdrž ako školáčka a už po štvrtom „štvrtinkovom“ pohári žoviálne chváli someliéra, že na Somálca je celkom dobre živený a tiež navrhuje, aby mu piatu degustačnú vzorku dolial do tej štvrtej, lebo on tak rýchlo piť nevládze. Keď potom pri zajedaní degustačnej vzorky bagetkou s olivovou tapenádou a syrom zahlási „Teraz by bodlo pivko“, kopnem ho láskyplne pod stolom do členku, aby bol už radšej ticho.
Borša
Tokaj preveril. Druhý deň začíname po ťažkých raňajkách zľahka. Navštevujeme dedinku Borša, kde sa nachádza kaštieľ Františka II. Rákocziho. Z chodníku, kde je osadená pamätná tabuľka, sa dozvedáme, že v tomto dome žilo v roku 1638 – 12 labutí a 2 chrty. František II. Rákóczi sa narodil neskôr, v roku 1676, v obci Borša, v malom kaštieli na brehu Bodrogu, ktorý vlastnila jeho rodina. Kaštieľ vznikol spojením dvoch renesančných kúrii. Svoj rozmach prežíval v 17. storočí.
Krátko po narodení kniežaťa kaštieľ vyhorel a bol značne poškodený. Počas čiastočných rekonštrukcií sa zrodilo niekoľko stavebných plánov pre dôstojnejšie využitie budovy. Dnes si na tomto mieste môžete okrem areálu vyskúšať aj virtuálnu realitu, či escape room. My sme využili možnosť poprechádzať sa po neďalekom parku a popri Bodrogu, aby sme vyvenčili Heidinku.
Klin najnižšie miesto Slovenska
Prichádzame k najnižšie položenému miestu na Slovensku – 94,3 mnm. Stĺp, s najnižším bodom, je umiestnený v obci Klin nad Bodrogom. „Odfoť si ma, nech všetci na „reštartnisa“ vidia ako hlboko som klesol,“ rozkáže si Ľubko.
Apropo rieka Bodrog nemá vlastný prameň. Vzniká sútokom riek Latorice a Ondavy severne od obce Zemplín. Na Slovensku preteká len 15 kilometrov dlhým úsekom Bodrockej roviny popod výbežky Zemplínskych vrchov. Pri najnižšie položenom mieste sa nachádza i zrúcanina najnižšie položeného kostolíka. Pôvodne bol kostolík uprostred dediny, časté záplavy však prinútili ľudí presunúť svoje obydlia inam.
Tokaj
Naše kroky ďalej vedú po tokajskej vínnej ceste do obce Malá Tŕňa. Tu sa hneď pri ceste nachádza vyhliadková veža, tak typická pre Tokaj, a síce v tvare suda. Z vrchu sa nám ponúka výhľad na neďaleké vinohrady, Zemplínske vrchy, maďarské Nové Mesto pod Šiatrom a časť Východoslovenskej nížiny. Rozhľadňa je vysoká 12 metrov. Stala sa stavbou roka 2015. Toto miesto určite stojí za návštevu.
Malá a Veľká Trňa
Nuž a náš výlet zakončujeme, ako inak, v pivniciach. Presúvame sa do obce Veľká Tŕňa, kde sa nachádzajú gazdovské pivnice s tým najlahodnejším hroznovým mokom od domácich pestovateľov viniča. Stredoveké pivnice z 15. storočia sú vyhĺbené do krehkého, ale zároveň pevného tufu. V čase, keď sme sa tam nachádzali my, boli v plnom prúde prípravy na Jánsku vatru. Súčasťou mala byť aj rekonštrukcia bitky medzi rímskou a tureckou armádou.
Ľubko pozdravil Turkov pozdravom „Salám alejkum“ a rímskych legionárov „Ave Cézar!“, aby ukázal, že nikomu nenadržiava. Potom nás vcucla jedna z tufových pivničiek a vypľula nás ovešaných vínom, ktoré si nakúpil oco. Dal to na Noeho „Z každého druhu jeden pár!“ a neodhadol koľko druhov tam majitelia ukrývajú.
Romantické prechádzky vinohradmi, tradičné chutné jedlo a dobré víno očaria každého, kto navštívi tento kút Slovenska. Tokaj nám evokoval malé Slovenské Toskánsko. Presvedčte sa na vlastné oči. Určite neoľutujete.
