Tohto roku sme sa už po šiesty krát vybrali do Slovinska. V rámci Slovinska patrí do povinnej jazdy určite aj tiesňava Vintgar. Odolávali sme jej päť rokov, ale tentokrát sme si povedali: „Už musíme….“. A neľutujeme.
Vstup do tiesňavy Vintgar
Nachádza sa neďaleko turisticky známeho jazera Bled. Pred vstupom do tiesňavy v dedine Podhom sa nachádza obrovské parkovisko, preto s hľadaním miesta na parkovanie nebol problém (napriek tomu, že sme prišli naozaj vo vychytenom čase). Samozrejme, parkovné v cene vstupu nebolo zahrnuté. Najprv sme zaplatili parkovné, presunuli sa k domčeku, v ktorom sa nachádzala pokladňa a postavili sme sa do pomerne dlhého radu.
Lístky online
Ľutovala som, že som nezakúpila lístky online. Nevedela som totiž odhadnúť presný čas našej cesty z Bratislavy a bála som sa, že ak neprídeme načas, dovnútra sa už nedostaneme. Až na mieste som pochopila, že moje obavy boli zbytočné. Ak by som nám kúpila lístky online na ktorýkoľvek čas v daný deň, turniket by nás do kaňonu pustil.
Ponaučenie do budúcna: lístky si kúpte online a vyhnete sa tak zbytočným prestojom.
Napokon sme lístky zakúpili. Pani v pokladni sa nás ešte spýtala, odkiaľ sme a keď sme povedali, že zo Slovenska, podala nám brožúrku s popisom tiesňavy a s mapkou v češtine. Palec hore za organizáciu. Následne sme prešli turniketom, miernym kopčekom sme zostúpili k drevenej lávke. Vstúpili sme na ňu a celým kaňonom sme už prešli po nej (miestami sa menila na most).
Chodník ponad Radovnu
Tiesňava Vintgar je vytvorená riekou Radovna a je dlhá 1 600 m. Napriek tomu, že bolo veľmi horúco, v kaňone bolo príjemne. Niektorí zvládli bez problémov aj mikinu na sebe. Napriek tomu, že niektorí návštevníci sa vo svojich komentoch na sociálnych sieťach vyjadrujú, že už videli aj krajšie tiesňavy a za tú cenu sa tam neoplatí ísť, ja si myslím opak.
Vintgar je nádherná romantická tiesňava. Voda je priezračná a dajú sa v nej pozorovať ryby. Kaskády na rieke krásne hučia, a ak sa človek pozrie trochu do diaľky, zdá sa mu, že rieka je tyrkysová. Áno, chodník je síce plný ľudí, ale chápem, že aj oni sú zvedaví rovnako ako ja a chcú si rovnako ako ja vychutnať tú krásu. Našťastie chodník je jednosmerný, takže k „zrážkam“ by nemalo dochádzať.
Vodopád Šum
Na konci kaňonu nás čakal zlatý klinec programu (teda najmä pre nášho syna, milovníka železníc). Nádherný vodopád Šum a nad ním kamenný most Bohnijskej železnice. Za vodopádom nás čakal koniec tiesňavy Vitgar. Nechýbalo občerstvenie a nákup suvenírov.
Cestu späť k vstupu do tiesňavy a teda aj k nášmu autu sme si mohli vybrať. Na výber sme mali z dvoch ciest – červenú a zelenú. Tá označená zelenou farbou je trochu dlhšie a vedie popri kostole sv. Kataríny. Cesta označená červenou farbou vedie cez dedinu Blejska Dobrava.
Samozrejme, že sme si vybrali tú kratšiu, keďže v Blejskej Dobrave sa nachádza aj železničná stanica a náš syn ju proste potreboval vidieť. Za vodopádom Šum, pri domčeku so suvenírmi, sme zabočili doľava, prešli cez drevený most a začali pomerne prudko stúpať schodmi. Vystúpili sme hore a lesná cestička nás voviedla do dediny.
Blejska Dobrava
V dedine je výborné značenie. Bez problémov sme našli aj železničnú stanicu a aj sme sa bez problémov vrátili na cestu, ktorá nás mala doviesť ku vstupu do tiesňavy. Lesná cesta viedla priamo nad tiesňavou. Aspoň z diaľky sme ešte mohli počúvať hukot rieky. Prešli sme ponad celú tiesňavu, popri chate pri vstupe a dostali sme sa až na parkovisko.
V jeho závere je penzión, súčasťou ktorého je a reštaurácia. Dopriali sme si v nej dobrý obed a mohli sme sa vybrať na ďalšie objavovanie krás Slovinska. Vybrali sme sa k jazeru Bled…
