Marec, prvé poriadne jarné dni, slnko svieti, no v lesoch je ešte mokro a blato, takže klasický horský výjazd na bajkoch sa nekoná. Kam teda vyraziť, aby to stálo za to? Nakoniec urobíme rozhodnutie – Terchová a ešte ďalej po cyklotrase, s pár odbočkami na zaujímavé miesta. Ak už asfalt, tak aspoň s krásnymi výhľadmi a kúskom histórie.
Štartujeme poobede, v úplne pohodovom tempe. Trasa vedie cez Vodné dielo Žilina, ďalej cez Varín a Krasňanský luh. Pri Stráži odbočujeme a začína prvé šliapanie do kopca – nenápadný výšľap na Podhrbie. Nie je to síce žiadny tatranský štít, ale nohy aj tak dostávajú zabrať. Na vrchu, pri vysielači, sa otvárajú prvé poriadne výhľady – hrebeň Malej Fatry v celej svojej jarnou atmosférou presvietenej kráse.
Parťák si drží tradičný 200-metrový náskok – zjavne taktika „nech nevidím, že aj jemu je ťažko“. No na vrchole sa tak či tak stretneme. Nasleduje zjazd cez Lysicu späť na cyklotrasu a ide sa ďalej smer Terchová.
Legendárna obec a rodisko zbojníckeho hrdinu. Jazda plynie rýchlo a ani sa nenazdáme, sme v Terchovej. Máme jasný cieľ – pozrieť si rodisko Juraja Jánošíka a zastaviť sa pri zvoničke u Marunov.
Cestou do osady Šípková stretávame „známych“ – Chata Ilčík, Uhorčík, Rajnoha… (nie, nejde o lokálnych obyvateľov, ale o penzióny pomenované po Jánošíkovej družine). Osada u Jánošov, miesto, kde sa narodil Juraj Jánošík, leží vo výške 740 m n. m. Vedie sem asfaltka, ktorá síce nie je extrémna, ale jej strmšie úseky dávajú zabrať. A opäť – parťák 200 metrov predo mnou. Len nech si myslí, že nevidím, ako si občas vydýchne!
Na vrchole nás čaká symbolický Jánošíkov dom, pretože pôvodná drevenica, kde sa zbojnícky hrdina narodil, už nestojí. Dovnútra sa tentokrát nedostaneme, je zatvorené, ale počas sezóny tu býva aj občerstvenie. Okolité dreveničky a výhľady na kopce dávajú tomuto miestu úžasnú atmosféru.
Po krátkej pauze sa púšťame dole a následne opäť hore – tentoraz k zvoničke u Marunov. Táto malebná drevená stavba sa nachádza na okraji lúky Marunovci, pod sedlom Kováčka. Zvoničky tohto typu boli kedysi dôležitou súčasťou horských osád – zvonili pri búrkach, požiaroch alebo na znak smútočných udalostí.
Aj keď my dnes zvoniť nemusíme, výhľady z tohto miesta na hrebeň Malej Fatry by si rozhodne zaslúžili aspoň malé cinknutie na počesť krásnej trasy.
No a po výšľapoch je čas na zaslúženú odmenu – krčmička u Kyčerana, kde si dávame pivko. Terasa síce ešte nie je otvorená, ale aj tak chutí po náročnom výšľape ako nektár bohov.
Na ceste späť neodoláme ešte zastávke na vrchu Bôrek, kde sa nachádza krížová cesta. Miesto je tiché, pokojné, a keďže slnko práve zapadá, chvíľku sa zastavíme, pomodlíme a vychutnáme si ten pokojný moment pred návratom do civilizácie.
Zostáva posledný úsek – popri Vodnom diele Žilina až späť domov. Bez toho, aby sme si to uvedomili, máme za sebou 80 km s prevýšením okolo 900 metrov.
Prvý jarný MTB výjazd vyšiel na jednotku. Výborné počasie, krásne výhľady, kúsky histórie a poctivé kopce, ktoré preverili nohy hneď na začiatku sezóny. Nabudúce potiahneme až k vodnej nádrži Nová Bystrica – ale o tom zas inokedy. 😉
