Keď sme vošli v Bordeaux do Musée d’Aquitaine, vzduch tu bol síce čistý a stabilný, ale niečo v ňom vibrovalo. Možno to bolo svetlo, ktoré sa odrážalo od starých surfových dosiek, možno farebné havajské košele, ktoré ako duchovia viseli v priestore alebo len surfovanie na vlnách havajskej kultúry, do ktorých nás výstava vtiahla. Možno to bol len pocit, že sa chystáme vkročiť do sveta, kde čas meria príliv a rytmus života určujú vlny a vietor.
Prvá skúsenosť so surfom
Keď sa prkno rozhodne ísť svojou cestou. To bolo pred veľa rokmi, Keď sme s Hankou objavovali na Bali Kuta Beach. Pravidelné vlny a požičali sme si surfy. Dali nám základnú inštruktáž. Easy. Do mora sme vliezli s veľkým sebavedomím a ešte väčším surfovým prknom. Dnes bol deň, keď som mal chytiť svoju prvú poriadnu vlnu.
Základný plán bol jednoduchý: ľahnúť si na prkno, pádlovať ako zmyslov zbavený a v správny moment sa postaviť. Realita? V momente, keď sa ku mne blížila vlna veľká asi ako priemerný rodinný hatchback, som zistil, že pádlovanie je náročnejšie, ako sa na YouTube videách zdá.
A potom to prišlo. Zacítil som, ako ma vlna zdvihla. Toto je ono! Som kráľ oceánu! Boh mora! Kým mi prkno nepovedalo „čau“.
Jedna sekunda vznešeného letu. Druhá sekunda voľného pádu. Tretia sekunda? Oceán si ma vzal a točil ma ako ponožku v práčke. Hlava dole, nohy hore, ruky netuším kde. Na chvíľu som sa stal súčasťou vlny, nerozoznateľný od rias a náhodných plastových fliaš, ktoré sa sem dostali z pevniny.
Keď ma more konečne vypľulo späť na hladinu, vykašliaval som litre slanej vody a snažil sa zistiť, kde je sever. Moje prkno už medzitým odplávalo preč, spokojné, že sa nemusí ďalej nechať týrať neskúseným jazdcom. Hanku sme našli o 100 metrov ďalej. Do vody viac nevliezla.
Ležal som na chrbte, nad hlavou modré nebo, v ušiach šum mora. A uvedomiac si, že som absolútne zlyhal, objednal som si maséra. Vo Francúzsku ma surfovanie na tejto nečakanej kultovej výstave objavilo znova.
Jack London – Kalifornia
Vedeli ste, že popularizácia surfu vďačí za veľa Bielemu Tesákovi? Jack London, známy najmä ako spisovateľ dobrodružných príbehov, bol jedným z prvých ľudí, ktorí priniesli myšlienku surfovania do západného sveta. V roku 1907 navštívil Havaj, kde sa nadchol pre „board riding“ – jazdu na vlnách, ktorú tamojší obyvatelia praktizovali už stáročia.
Pod vplyvom toho, čo videl, napísal článok „A Royal Sport“, ktorý vyšiel v The Lady’s Home Companion. Opisoval v ňom krásu a vzrušenie surfovania, čím pomohol šíriť jeho popularitu mimo Havaja. V článku zachytil, ako havajskí surferi dokázali s gráciou a silou ovládnuť vlny, pričom ich prirovnal k niečomu takmer božskému.
Londonov text síce surfovanie hneď nepreslávil, ale prispel k tomu, že sa naň začalo pozerať ako na viac než len miestny zvyk – stal sa symbolom slobody a harmónie s prírodou. Možno nebol prvý, kto sa na dosku postavil, ale určite bol jedným z prvých, ktorí o tom dokázali pútavo písať.
Odvtedy už nebolo cesty späť. Čím viac ľudí sa na vlnách húpalo, tým viac sa surfovanie menilo – z hry polynézskych náčelníkov na subkultúru s vlastným jazykom, hudbou, oblečením a spôsobom života.
V jednej vitríne ležala stará drevená doska – ťažká, nemotorná, ale s dušou. Vedľa nej laminátové modely zo 60. rokov, ktoré boli rýchlejšie, ľahšie a vďaka nim sa surfovanie stalo niečím, čo nepatrilo len vyvoleným. A potom prišli fotky a filmy – Gidget, Endless Summer – ktoré ukázali, že na tejto vlne sa môže viezť (okrem mňa) asi každý.
Bordeaux a oceán
Vo Francúzsku sa tentokrát kultúra miešala so soľou. V Bordeaux sme síce nepočuli hukot Pacifiku, ale oceán tu bol prítomný v každom kúsku výstavy. Na stenách viseli fotografie surferských kmeňov – nebolo to len o športe, ale o rituáli, o komunite, o tom, že každý deň začínaš odznova.
A boli tu aj umelci, ktorí surfovanie pretavili do obrazov a sôch – Cosmic Tubes, Phil Totem, Olivier Millagou. Ich diela nehovorili len o vlnách, ale o čomsi hlbšom: o rovnováhe, o tom, že v živote musíš vedieť kedy sa nechať unášať a kedy pádluješ ako o život.
Očarili nás pôvodné plagáty. Francúzske revolučné motívy i mnohé presahy do rôznych období a všetkých historických súvislostí. Našli sme aj Banksy style. Hneď niekoľko krát.:-)
Keď vyjdeš von, ale stále si tam
Keď sme po výstave vyšli naspäť do ulíc Bordeaux, chvíľu sme len tak stáli. V hlave nám ešte hučal oceán, surfovanie a všetky tie príbehy slobody, ktoré sa v ňom kúpali. Lebo ako sa hovorí – keď zacítiš tú prvú vlnu slobody, už nikdy nebudeš ten istý človek.
