Jedným z hlavných lákadiel Slovenského raja sú jeho úžasné rokliny. Tiesňava Suchá Belá, Prielom Hornádu, Piecky a Veľký Sokol patria medzi najpopulárnejšie. Prechádzka roklinami raja je ako cesta do iného sveta, kde sa čas zastavil a príroda sa ukazuje vo svojej najdivokejšej podobe. Prekonávaš rebríky, lávky, stúpačky a reťaze, ktoré ti umožňujú dostať sa cez skalné prahy a vodopády. Po dlhodobejších dažďoch a búrkach je roklina Suchá Belá plná vody. V stredu má byť jeden deň pekne. Tak ideme. Z diaľnice schádzame na Spišský Štvrtok a Podlesok.
Podlesok
Zaplatíme vstup do raja 5€ a vyrážame z Podlesku o siedmej ráno po zelenej značke. Roklina Suchá Belá je miesto, kde sa pri veľkej vode zdanlivo nevinná túra môže premeniť na epickú výpravu, ktorá kombinuje prvky turistického dobrodružstva s balansovaním na rebríkoch, vodnými športami a cirkusovými kúskami. Predstavte si, že ste v srdci nádhernej prírody, obklopení mohutnými skalami, všade špliechajúcou vodou a hustými lesmi. Napriek tomu že suchý kameň nevidíte, všetko vyzerá spočiatku pokojne a idylicky. Až kým si neuvedomíte, že tá „jednoduchá“ túra vás privedie k šplhaniu po šmykľavých rebríkoch, balansovaniu na úzkych lávkach a preskakovaniu cez potoky rozvodnené na štvornásobok bežného prietoku.
Po chvíľke sme v rokline. Z potôčika je potok: „Je veľa vody, to bude akčné.“
Celá roklina je dnes vlastne brodenie cez potok z jednej strany na druhú. Turistický chodník je väčšinou pod vodou. Prichádzame k dreveným rebríkom. Opatrne sú mokré a veľmi šmykľavé.
Pri stúpačkách stretávame prvých turistov. Voda je stále väčšia hlbšia ale ten vzduch 
. Užívame si čoraz viac dreva a popadaných stromov krížom cez roklinu. Preliezame ich ako deti. Máme z toho radosť i ten adrenalín.
Misove vodopády
Prichádzame k vodopádom. Misové vodopády (29,5 m vysoké) sú nádherné, no musíme sa zas prebrodiť k rebríku cez vodu, Veľká Biela voda, ktorá tečie roklinou, je ozaj rozvodnená. Nádherné vodopády sú možno štyri krát väčšie ako keď je sucho. Mohutné, až taká nádhera.
Začínate sa štverať po kovových rebríkoch, ktoré sa zdanlivo vynorili z ničoho. Priamo pod vami tečie krištáľovo čistý potok. Vaše nohy sa občas trasú, ale vy stúpate hore. V tejto chvíli je z vás nielen turista, ale aj trochu akrobat. A keď konečne dosiahnete vrchol, cítite sa ako šampión – aspoň kým neuvidíte ďalší rebrík o pár metrov ďalej.
Roklina Suchá Belá
Prechádzame cez najužšie skalné miesto. Wau, Keď sa dostanete na úzky chodník vedúci popri strmých skalách, začne vám dochádzať, že Suchá Belá nie je len o turistike, ale aj o teste vašej odvahy. Úzke lávky, ktoré vedú cez rozbúrený potok, vyzerajú, akoby boli postavené na mieru pre akrobatov, nie pre víkendových turistov. Každý krok je balansovaním medzi úspechom a pádom, a vy si hovoríte, že keby ste boli o pár rokov mladší (a pár kilogramov ľahší), určite by to bolo jednoduchšie.
Ukáže sa nám Okienkový vodopád. Je nádherný, majestátny. Stúpame po rebríku. Je mokrý a šmykľavý. Predierame sa cez skalné okno, kocháme sa tou výškou, vodopád má 12,5m. A zas máme doslovne samé polená pod nohami.
Korytový vodopád
Zvládame to. Nevzdávame sa, veď je to super adrenalín. ďalší vodopád je Korytový dvojstupňový. Voda tu padá do tzv. hrncov. Ani hlboká palička nedosiahne dno. Je tu aj druhá zúžená skalná roklina, zvaná Kaskády.
Bočný vodopád
Z ľavej strany sa nám hlukom padajúcej vody prihovára asi 10 m vzdialený Bočný vodopád. Takýto plný vody ho vidím prvýkrát. Oplatí sa zastaviť. A zas polená, a zas stromy vo vode. Niekde podľa turistickej paličky je až 40 cm vody. Hľadáme najvhodnejší prechod vodou. Ešte prejdeme Vyšný vodopád a cez riečisko Suchej Belej, ktorá je väčšinou suchá a voda sa prediera pod povrchom, sa tiež brodíme vodou až ku studničke, prameňu Suchej Belej.
Suchá Belá Záver
A sme hore: Suchá Belá – záver. Konečne oddych. Keď sa konečne dostanete k vrcholu rokliny, výhľad je taký krásny, že zabudnete na všetky tie drobné hrôzy, ktoré ste prekonali. Obklopuje vás pokoj a krása prírody. A my si uvedomíme, že to všetko stálo za to. Suchá Belá nám ukázala, že sme schopní viac, než ste si mysleli – nie len ako turisti, ale aj ako preživší. 🙂 Dáme si občerstvenie a ideme ďalej po žltej značke. Cieľ Pod vtáčím Hrbom. Pokračujeme červenou Nad Podleskom,
Dnes to bola ťažká túra. Oveľa, oveľa ťažšia ako keď je sucho a chodník prejdete suchou nohou. Ale ten zážitok, adrenalín, vám dá niečo neskutočné. Hoci si sľubujete, že nabudúce si vyberiete niečo menej adrenalínové, v kútiku duše viete, že vás to do Slovenského raja opäť ťahá, pretože dobrodružstvo je to, čo robí život zaujímavým.
Na Podlesku si v bufete u Orla dáme zaslúženú odmenu. Varia výborne a orosené tiež odmení, Odporúčam. Plný zážitkov a nabití energiou sa môžeme vrátiť domov
Dva dni po našom prechode uzavreli až do odvolania kvôli rozvodneniu všetky rokliny Slovenského Raja.
