Slavkovský les a trojuholník Mariánske Lázně, Františkovy Lázně a Karlovy Vary navštevujeme pri potulkách po Západných Čechách pravidelne. Prvý impulz na návštevu prišiel z novín. Statek Salajná. Zaujalo ma, že sa ešte nájdu nadšenci, ktorí sa rozhodnú dať spolu s pamiatkármi dohromady niekoľko storočný rozpadnutý statok tak, že pri pohľade naň sa uveriteľne vrátite o veľa rokov dozadu.
Nelenili sme a pri prvej príležitosti sme sa na statku ubytovali.
Pri tej príležitosti sme vyspovedali Alicu Dvořákovú, majiteľku a hlavnú dušu obnovy tejto výnimočnej nehnuteľnosti.
Ako vznikol prvy impulz prísť sem, na koniec sveta a zrekonštruovať statok?
Mala som k tomu bližšie, než sa zdá. Pochádzam z Mariánskych lázní, ktoré sú možno 20 km odtiaľto a v Salajne sme mali ako rodina chalupu. Jazdila som sem pravidelne za rodičmi a pri jednom výlete sme našli cedulu, že tento statok je na predaj. Zapálili sme sa, hoci sme ani nevedeli, čo s tým budeme robiť.
Napadlo vás niekedy, že raz zo statku spravíte niečo, o čom sa bude písať? Že sem budú chodiť turisti aj zo zahraničia a budete organizovať firemné akcie, svatby a stretnutia?
Nie. Vôbec nie. Ani v tom najodvážnejšom sne. (smiech)
Mysleli ste si, že tu budete bývať alebo to prenajímať?
My sme o tom pri kúpe vôbec nepremýšľali. Kúpili sme to, pretože sa nám to páčilo. Mala som tu rodičov a hral v tom rolu aj fakt, že statok bol kultúrna pamiatka a zjavila se možnosť čerpania dotácie na opravu. Najprv sme mysleli, že to len opravíme a potom sa uvidí, čo ďalej.
Rekonštruovali a upravovali sme to postupne, ako sa postupne vyvíjali aj naše predstavy. V roku 2014 sme Statek Salajná dobudovali a verte, bol to nadherný pocit.
Dokonca nás ocenili pamiatkári za najlepšie zrekonštruovanú pamiatku v Karlovarskom kraji. Tiež sme získali ocenenie od Združenia historických sídiel Čiech, Moravy a Sliezska. V rámci celej Českej republiky sme sa dostali medzi 3 najlepšie zrekonštruované historické pamiatky Čiech.
Sme radi, že nás ocenili okrem hostí aj odborníci. Celé to prišlo tak akosi pomaly, mimochodom, neplánovali sme to.
Pozrite si pár dokumentačných fotografií k rekonštrukcii:
Kde končia sny a začína pragmatizmus?
To sa nedá rozoznať. To nepoznáte. Vrhli sme sa do toho srdcom, po hlave. Nikto nám neveril okrem mojich rodičov, ktorí projektom žili a aj vďaka nim sme to dostavali. Ale všetci ostatní si ťukali na čelo: „Kto vám sem bude chodiť?“
Našťastie, všetko bolo rozbehnuté a už sa to nedalo zastaviť. Máme jednu výhodu, že máme stavebnú firmu. Ale aj tak tá rekonštrukcia stála milióny. Keď sme sem prišli, bola to skoro rozpadlina. A keď sme chceli zachovať pamiatkový štandard, všetko bolo dvojnásobne náročné. Aj pôvodné plánované náklady sme museli vynásobiť možno dvakrát. 🙂
Rekonštrukcia
A to sme žili ako bežní ľudia. Nemali sme nič v zálohe. Tie staré trámy sa museli kompletne rozobrať, zdravé drevo ošetriť a nové doplniť tak, aby nenarušovalo celkový vzhľad. Všetko pod dozorom pamiatkárov. Hoci musím povedať, že nám boli veľmi nápomocní a fandili nám. Nemôžem na nich povedať zlé slovo.
Do reality sme sa prebudili, až keď to bolo hotové. Do čoho sme sa to dostali? Čo s tým? Čo sme to vlastne spravili? 🙂
Tie smart technológie ste uz plánovali? Tepelné čerpadlá, podlahovka, rozvody tepla, drevo, slama, prírodné izolácie. Stavba je veľmi ekologická, pritom štýlová, pohodlná a autentická
To je všetko starosť môjho manžela. Keď sme do toho išli, mali sme navyše 3 malé deti. Takže ja som sa prišla pozrieť na posun raz za čas ale všetko na stavbe riadil on. Tá stavebná časť stojí vďaka manželovi. Má na to Filipa a cit. Tie vychytávky – kamenné umyvadlá, zapustené sprchy, pec, to je všetko jeho práca.
Dnes je to už možno bežná vec ale v 2010 nebolo štandardom takto rozmýšľať.
V salajnej sú krásne vianočné sviatky aj neskorá jeseň. Keď boli covid obmedzenia, trávili sme tu s rodinou celé dva roky a deti, prvé čo urobia keď prídu, šup a ľahnú si na pec. Aj hostia. Miestami tu bolo aj 15 detí a všetky na peci. 🙂
To sú originálne pece?
Nie. Tu nebolo vôbec nič. Tu, kde sedíme, sme sa pozerali do neba. Postupovali sme tak, že všetko sa rozobralo. Boli tu len staré popadané trámy a kus po kuse sme ich skladali a doplňovali. Pece su dorobené. Tiež sme použili klasickú bobrovku škridľu. Patrí sem.
Tie steny v reštaurácii majú veľkú izolačnú schopnosť. Akustickú i tepelnú. Aj vďaka nim tu možeme robiť veľké akcie a svatby. Keď tam svadobčanov zavrieme, jedny vráta, druhé vráta, môžu si tam pustiť hudbu, baviť sa a nikoho nerušia.
Všade naokolo máme susedov a snažíme sa byť veľmi ohľaduplní.
Chodia sem ľudia aj z veľkej diaľky objavovať váš penzión…
Chodia sem češi, rakúšania, nemci, občas zablúdia i Slováci. Zdá sa to ďaleko, ale pritom i blízko. Asi by sme sa mail vzájomne spoznávať. A je to tu iné. Sudety sú úplne iné ako Beskydy. Podobne ako Cheb sú nemeckou architektúrou poznačené. Samotná Salajná je tiež špecifická. Je to „vesnická památková zóna“, väčšina českých dedín je hviezdicového typu. Salajná je iná, vedie pozdĺž potoka a meria 2 km. A to sa v Čechách moc nenosí.
Kam v okolí
V Salajnej je neskutočný kľud
Ľudia dnes stále viac vyhľadávajú pokoj. Navyše sme v trojuholníku Karlovy Vary, Mariánske a Františkovy Lázně. Všetky tri mestá získali štatút chránenej zóny UNESCO. Ide tu železnica.
Aj tá pekáreň v Dolnom Zdanove kúsok vedľa. Pečie tri krát do týždňa domáci chlieb a keď si ho tam cestou domov kúpime, kým prideme do Mariánok, celý ho zjeme. Aj my sme zjedli.
V Salajnej sme objavili aj ručnú skláreň.
Keď tu máte hostí, načo kladiete najväčší dôraz?
Poslednou dobou je to hlavne jedlo. Variť sme začali iba od minulého roku. Chceme, aby naša kuchyňa bola najmä chutná. Nesnažíme sa o nejaké zdravé alebo trendy jedlá. Hlavné je, aby hosťom chutilo. Chceme tu jednoduché, české a dobré jedlá. Nemá význam držať tu nejaké dietky.
Celý penzion je skôr prorodinne ladený. Najlepšie je to rodinám s deťmi a úplne najlepšie, ak sa stretne partia tridsiatich ľudí a prenajmú si celý statok. Je to len pre nich.
Treba prísť ochutnať české pivo, zažiť českú pohraničnú dedinu a 250 ročný autenticky zrekonštruovaný statok so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujem za rozhovor
Atmosféra obce Salajná
Rozprávali sme sa s Alicou Dvořákovou, idealistkou a nadšencom, ktorá sa rozhodla oživiť a postaviť na nohy temer zaniknutý 250 ročný hospodársky statok. Na Statku Salajná sme za pár dní prežili krásne chvíle a radi sa tam ešte vrátime.
