Alebo zo Zelenej Vody na Pálave po Váhu (i vo Váhu) až na Sĺňavu. Začalo to nečakane ponukou konečne sa osobne stretnúť so Stromistami. Nie. Žiadni lesáci ani drevorubači. Ale partia turistických nadšencov objavujúcich rozličné kúty Slovenska.
Partička Strom – túlame sa Slovenskom pravidelne organizuje turistické výšľapy kdekade po Slovensku. Keď sa rozhodli zorganizovať splav po Váhu zo Zelenej Vody až do Piešťan, nezaváhal som. Mišo Matušík je nadšený organizátor. Už z prvého kontaktu mi bolo jasné, že táto skupina sa nevidí po prvý krát. Ak by ste hľadali spoločný demografický prvok, zapotíte sa. Mladí aj starí, z východu aj zo západu, s deťmi aj singláči. To čo ich spája najviac je túžba po partii, zážitkoch a prírode.
Nechcem meškať, tak parkujem na Lodenici pol hodinu pred termínom. Mám rád samotu a kľudné rána, keď široko ďaleko nevidíš ani človiečika. Zastavuje ďalšie vozidlo. Že by Stromáci? Ale kdeže. Títo obúvajú kolieskové korčule a hybaj na hrádzu. Piešťanská Sĺňava je so svojou asfaltovou hrádzou a priebežnými krčmičkami rajom pre rekreačných športovcov. Kto by sedel doma a čumel na telku keď je pekne. A vyzerá to, že dnes sa počasie vydarí.
Nafúkať a spustiť na vodu 
Všetko pripravené 
vyrážame na Váh
Na parkovisko mieri ďalšie auto. Spoznávam v ňom Peťa Stariňáka a už viem, že sme doma. Niet cesty späť. V priebehu pár minút sa parkovisko zaplní. Presadáme do taxíka, ktorý nás vyvezie až na Zelenú vodu. Tam dnešné považské dobrodružstvo štartuje.
Zelená Voda
Ak si vodák, Zelená voda je zásadné miesto. Pri splave z Trenčína tu väčšina vodákov robí nočnú medzizastávku. Ak štartuješ jednodňovku na Sĺňavu, zvykneš tu nasadať. Ľahký prístup k vode. Všetko je na vylodenie pripravené. Gumené člny treba nafúkať. Ochotných rúk je viac než dosť. Každý sa zapája. Niekto nosí veci, iný nafukuje, ďalší uskladňuje, niekto len tak pivkuje a Mižu… komanduje.
Cez Hornú Stredu 
Pauzička
Čaro splavu po Váhu
V ruke má šampanské, ktoré ideme buchnúť, ale ešte nie… Čakáme na troch opozdilcov. Za desať minút štartujeme. Je mi tak teplo že neodolám. Skočím do Váhu a okúpem sa.
Ešte skupinová fotka, posledná logistika, buchot zátky a už sme na vode.
Osádka nášho člna, Peter, Peter, Peter, Miro a Lucia vyrážajú na vodu. Z vody sa naskytne úplne iný výhľad na brehy lemované kolosálnymi stromami bizarných tvarov. Staré rameno Váhu ich spolu s počasím za tie roky poznačilo a patrične vytvarovalo. Prechádzame okolo Hrádku popod nádherný lanový most. Rád sem chodím aj na bicykli. Miestna ostrovná sihoť má nesmierne čaro. Pod diaľničným mostom sú znateľné spodné vytáčavé prúdy. Nie raz som sa tu na sklolaminátovom kanoe vykotil. Gumotex ale nepustí. Nafukovacie poloraftové člny sú na vode oveľa stabilnejšie
Čím ideme ďalej tým je veselšie. Ako na každom splave. Partia je skvelá. Člny medzi sebou aktívne komunikujú. Slnko riadne pripeká. „Ej to bude večer úpal“, myslím si a život mi dá čoskoro za pravdu.
Unavení ale šťastní 
Havajské Vážske bakchanálie
Pivinko, opekance, zastávky, skoky do vody a pádlovanie. Najmä to pádlovanie. Čim bližšie ku Piešťanom, tým pomalšia voda. Spodná Drahovská priehrada prúd zastaví.
Podchvíľou sa niekto hecne a trochu zapádluje. Ale priznajme si: pred Piešťanmi toho má už každý celkom dosť.
Vchádzame pod kúpeľný most. Budeme trochári? Neotočíme to okolo mostných pylónov? Tak sa vyhecujeme, že nakoniec oboplávame nielen oba mosty dokola, ale aj pristavené výletné lode. Cieľ je na dohľad.
Pristávame na Sĺňave 
Piešťanská Sĺňava
Opäť na Sĺňave
5 hodín intenzívnej zábavy a pádlovania. Krásnych zážitkov, nádherných pohľadov, ktoré z brehu nikto neobjaví. Splav sa vydaril. Počasím, partiou i atmosférou.
Ostáva iba vyčistiť člny, vysušiť, vyfúknuť ich, vyložiť veci. Nádherný deň za nami. Nikomu sa nechce domov. Ešte sme unavení ale už sa plánuje.
Kam pôjdeme nabudúce?
