Na druhý deň nášho pobytu v Slovenskom raji s deťmi nám pán domáci naplánoval jednu z najkrajších túr v tomto pohorí, ktorú by bez problémov mali zvládnuť aj deti. Prielom Hornádu a Kláštorisko. Pri zadávaní požiadavky na plán túry sme mali iba jedinú podmienku – rebríky. A táto bola splnená stopercentne 🙂 Čakal nás totiž okruh:
Letanovský mlyn – Prielom Hornádu – Kláštorská roklina – Kláštorisko – Letanovský mlyn.
Ráno sme vyrazili autom z Hnilčíku cez Spišskú Novú Ves do Letanoviec. Prešli sme celú dedinu po hlavnej ceste a po pár kilometroch za ňou nás privítala drevená brána, ktorá nám oznamovala, že vstupujem do Národného parku Slovenský raj. Kúsok za ňou cesta končila. Práve tu je vytvorené provizórne parkovisko, na ktorom sme svoje auto odložili aj my. A mohli sme vyraziť…… Najprv po červenej turistickej značke smerom na Letanovský mlyn.
Letanovský mlyn
Po pár metroch sme vošli do lesa a následne za pár minút sme prišli na križovatku turistických ciest neďaleko Letanovského mlyna. Trošku sme zostali zmätení, pretože rozcestník ukazoval, že na Kláštorisko sa dá dostať aj po červenej turistickej značke, ale aj po modrej. Lenže potom sme si uvedomili, že ak chceme rebríky, musíme sa dostať do Kláštorskej rokliny, ktorá je jednosmerná a teda treba ku nej prísť odspodu. Takže ďalej sme išli po modrej.
Od Letanovského mlynu sme sa vybrali Prielomom Hornádu ku Kláštorskej rokline. Takmer po celý čas našej túry sme kráčali v tieni stromov, takže napriek úmornej horúčave, ktorá v ten deň vládla, kráčalo sa nám veľmi príjemne. V tejto časti sme viac menej stále kopírovali Hornád, raz z jednej, potom z druhej strany. Turistický chodník totiž niekoľkokrát viedol cez mosty ponad rieku. Okrem mostov turistická trasa bola pre deti atraktívna aj v tom, že na viacerých exponovaných miestach si museli pomáhať reťazami. Chodník bol na niektorých miestach opatrený stupačkami (najatraktívnejšie boli tie, priamo pod ktorými tiekol Hornád) či drevenými rebríkmi.
Posledný most, ktorým sme v tejto časti túry prešli ponad Hornád, mal názov Lanový. Ako vyplýva z jeho názvu, je zavesený na lanách a to až vo výške osemnásť metrov nad hladinou a keďže pri jeho prechode je cítiť, ako sa hýbe a vďaka hustému porastu navôkol, sa človek cíti ako v džungli.
Kláštorisko
Lanový most (alebo lávka) nás doviedol na ďalšiu križovatku turistických ciest. Na Kláštorisko viedli dve – po zelenej a po žltej. Žltá bola síce o niekoľko minút kratšia, my sme však išli po zelenej (veď kvôli nej sme si vybrali tento smer cesty).
Dostali sme sa do ústia Kláštorskej rokliny. Celá tiesňava je vytvorená potokom prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim priamo do Hornádu, takže aj turistický chodník takmer po celý čas viedol týmto potokom. Deťom sa práve toto páčilo asi najviac, keďže úplne beztrestne mohli kráčať po vode a nikto ich neokríkal, aby si nenamočili topánky. Prvé rebríky nenechali na seba dlho čakať a naše „opičky“ si ich poriadne vychutnávali. Potok na viacerých miestach vytvoril nádherné vodopády, takže v kombinácii voda + slnko sme po niektorých rebríkoch stúpali cez dúhu (jeden z nich sa dokonca aj volá Dúhový vodopád. :-).
Skrátka užívali sme si takmer gýčovú nádheru.
Cez vodopády
Keď sme prekonali všetky rebríky a ešte jeden krátky stupáčik, konečne sme sa dostali na rovinu. O chvíľu sme vyšli z lesa a dostali sme sa na obrovskú lúku. Boli sme na Kláštorisku. Na pravej strane sme videli pozostatky kartuziánskeho kláštora; nás však v tomto momente viac zaujal bufet na druhej strane lúky. Napriek tomu, že rad v bufete bol skutočne dlhý, neváhali sme ani chvíľu a vystáli sme ho. Tá chladená kofola nám totiž naozaj stála za to.
Po krátkom oddychu sme sa vrátili cez lúku na druhú stranu a vybrali sme sa späť k Letanovskému mlynu. Tentokrát sme išli po červenej turistickej značke. Chodník zo začiatku klesal iba mierne, neskôr však zostupovanie bolo prudšie a dobrovoľne sa priznávam, že som bola rada, že na začiatku našej túry sme sa nerozhodli ísť hore na Kláštorisko práve touto cestou.
Kartuziánsky most
K Hornádu sme zišli cca za 35 minút, prešli sme Kartuziánsky most, jediný kamenný most, ktorý sa klenie nad Hornádom v oblasti Slovenského raja a dostali sme sa opäť na križovatku ciest, na ktorej sme náš dnešný okruh začínali. Ešte sme prešli pár metrov k autu a náš výlet sme ukončili. Podľa vyjadrenia detí to bola najlepšia túra, akú sme kedy absolvovali. Boli sme plní endorfínov a keďže deň sa ešte nekončil, zaviezli sme sa do Spišskej Novej Vsi a tam sme si prezreli miestnu zoologickú záhradu.
Záverečné zhodnotenie:
Na Kláštorisko sa môžete dostať viacerými cestami. My sme išli tou, ktorú sme zvládli aj s deťmibez toho, aby sme ich úplne odrovnali. Deti si tu vychutnali nielen trochu adrenalínu, ale aj pocit objavovania. Relatívne na začiatku Kláštorskej rokliny si po ľavej strane všimli ešte jednu jaskyňu (Biela jaskyňa), takže o zábavu bolo postarané aj v tomto zmysle. 🙂
