Kam nás vietor zaveje nebolo jasné ešte vo štvrtok. Nakoniec vyhral predĺžený víkend v Slovinsku Slemenova špica.
Tomi, nešli by sme stanovať? (je utorok 06.08.2024).
Poďme. A kam?
Niečo vyber.
Slovensko, Rakúsko, Slovinsko?
Slovensko nie, veď ideš o dva týždne do Tatier.
Je štvrtok večer – Tomi tak kam ideme?
Neviem, ráno sa rozhodneme veď cesta po Gratz je tá istá….
Ráno 03:00 vstávame a vyrážame za dobrodružstvom. Za Bratislavou sme sa konečne dohodli a rozhodli. Slovinsko. Mám 4 hodiny a môžem plánovať.
Slemenova špica
Už 8:20 šliapeme našu prvú túru na Slemenovú špicu v Krajskej Gore (1911 m n.m.). Bola to menšia prechádzka ktorá trvala 3 hodiny, 5.8 km a 453 m prevýšenie. Táto túra je vzrušujúcim dobrodružstvom v Julských Alpách, ktorá ponúka úžasné výhľady a nezabudnuteľné vysokohorské zážitky. Ide nám to v celku rezko, ešte nie je tak teplo a turistov je zatiaľ málo.
Štartovali sme z horského priechodu Vršič a postupovali sme do priesmyku cez kosodrevinu a horské lúky až do cieľa. Výhľady sú veľmi fotogenické a nádherné.
Obdivujeme Jalovec (2645 m.n.m.) a vysoké steny hory Mojstrovka okolo ktorých sa budeme vracať späť. Vrchol Slemenovej špice obývajú ovečky. Naše dievčatko sa teší, sú tam aj jahniatka. Urobíme si piknik v tráve, zjeme všetko čo máme v batohoch a vydáme sa na cestu späť. Pod úpätím Mojstrovky deti objavili sneh. Slemenova špica je vždy v lete super zážitok.
11:30 hod. už sedíme v aute a ideme sa ubytovať. Vyberáme hneď druhý kemp, ktorý sme stretli cestou. Je veľmi teplo, nikomu sa nič nechce ale stan je potrebné postaviť. Chlapci pomáhajú ako draci. Ešteže máme naše dievčatko. Uvaríme si obed a pokračujeme v dobrodružstvách.
Jazero Jasná
Stále je veľmi horúco. Teplomer píše 33 stupňov. Takže voľba bola jasná. Vybrali sme sa kúpať k jazeru Jasná. Už keď sme vystúpili z auta, deti zbadali rieku Pišnica. Mali silnú potrebu si v nej poskákať. Veď prečo nie, voda je krááááásna, kryštálovo číra. Ale …. nikto z nás nerátal, že bude mať najviac 15 stupňov.
Po polhodine jašenia sme sa konečne presunuli k jazeru. Moji úžasní plavci si nasadili plavecké okuliare, nahodili úsmev a utekali do vody. Úsmev im zamrzol po dvoch sekundách a mne tiež. Nie, nie, tá voda nemala 33 stupňov ako naša voda v bazéne. Nič to preto, deti sa hneď chopili šance a začali si vymýšľať výzvy. Kto nesplní výzvu, šup do vody. Plávať v tak krásnej, priezračnej a studenej vode bol pre nás všetkých veľkým zážitkom. Vtedy sme ešte netušili, že je to len príprava na niečo väčšie.
Mali sme pocit, že každá bunka nášho tela sa sústredila len na zimu. Musím priznať, že to úžasne prečistilo moju myseľ. Keď sme boli už načisto premrznutí na kosť (teda len ja a deti, manžel spal a oddychoval pod stromom) padol skvelý nápad – poďme si dať zmrzlinu. „Ďakujem, ja si neprosím, dám si radšej teplú kávu alebo aj tatranský čaj.“ To horúce slniečko nám teraz padlo všetkým vhod.
Vodopád Peričnik
Šup, šup, poobliekať sa a stihnúť ešte krátku prechádzku na vodopád Peričnik. Bola to opäť len krátka, dobrodružná prechádzka. Vodopádov sme síce videli už veľa ale ani jeden sme nevideli ešte z vnútornej strany. Bol to zážitok. Byť v tom teple mokrý bolo tentokrát dokonca žiadúce.
Večer sme sa túlali už len v kempe. Deti už spia a my rozmýšľame, čo robiť druhý deň. Chceli sme pokoriť Triglav, počasie aj kondícia by na to boli ale… počasie hlási 34 stupňov a nám sa naozaj v tom teple šliapať nechce. A ako sa vraví ráno múdrejšie večera.
Druhý deň ráno volíme raft na Soči.
Do druhej časti: Raft na Soči
